Roky som s prieduškami chodil na lie?enia v Tatrách a tak som tam veru za ten ?as zažil všeli?o. Napríklad aj to, že si v roku 1979 mladý 16-ro?ný spolupacient Juraj poži?al odo m?a turistickú mapu a volal ma aj s kamarátom na túru na Rysy. Mapu som mu poži?al, ale odhováral som ho dôrazne lebo sa vždy na poludnie v tom istom ?ase strhla na štítoch júnová búrka z tepla.
Juraj si nedal poveda? a traja mladíci na tú túru ráno vyrazili…. vrátili sa z nej iba dvaja, aj tých doviezla s omrzlinami uší a nosa na druhý de? polícia z Po?ska. Spadli v oblasti Rysov do Po?ska na ?adovom poli a Juraj ten 200-metrový pád neprežil. Zažili tam hore strašnú búrku lebo najprv za?ali pada? krúpy, o chví?u sneh, stratili v hmle a vetre orientáciu a spadli…. Juraj má odvtedy na symbolickom cintoríne kovové srdce.
Zažil som v Tatranskej Polianke aj známu blon?avú here?ku, ktorá sa pohybovala sama, nápadne rýchlym krom….Nedávno odmietla prevzia? vyznamenanie od prezidenta Pellegriniho. Na lie?ení v Polianke vydržala iba pár dní…. a zrazu bola pre?. Pýtal som sa personálu pre?o. Vraj sa tam strašne nudila a nemohla to tam vydrža?, lebo sa nemala s kým rozpráva?…. Pritom tam bolo na lie?ení viac ako 150 ?udí. Sama? Medzi 150 ?u?mi? Here?ka mala smolu, mesiac predtým tam bol známy divadelný a filmový režisér, ten tam tiež chodil každé leto ako ja, pohyboval sa s pali?kou v ruke. Nuž, to by bola pre ?u spolo?nos?, ale my ostatní…. nestáli sme za re?.
?o sa však stalo ?alej….. hrával som na gitare a spieval v spolo?enskej miestnosti ?u?om ke? bolo zlé po?asie, alebo ve?er ke? sa vonku ochladilo, a jedného d?a prišiel na lie?enie jeden sympatický pán, nový pacient. Vždy ke? som hral a spieval, sadol si v rohu k ve?kému oknu s knihou na kolenách a po?úval. Po celý ?as ako som hral a spieval. Spolupacienti mi povedali, že ma chváli Boris, ke? mi to povedali tretí raz znervóznel som lebo ja som nikoho menom Boris nepoznal. Vzali ma za ruku, viedli ma k tomu sympatickému pánovi pri okne a predstavili nás….. najprv m?a jemu a potom jeho mne: Majster Boris Šimanovský, sólista opery Slovenského národného divadla. Nuž, bol som prekvapený a zasko?ený…. netušil som, že ma pozorne po?úva spieva? kolega Petra Dvorského. Spriatelili sme sa, spolu sme chodili na prechádzky a rozprávali sme sa o hudbe. Ukázal mi, ako vyzerá hlasová rozcvi?ka operného speváka. Here?ka Zdenka mala jednoducho ve?kú smolu – pred ?ou tam bol na lie?erní známy režisér a po nej prišiel sólista opery SND v Bratislave. Tomu sa hovorí smola, lebo to by bola bývala spolo?nos? na jej úrovni, ale my ostatní, bežní smrte?níci, škoda re?i…..nestáli sme jej za to.
Ale to ni?, netreba to bra? osobne, ve? tej ve?kej umelkyni teraz nestál za to dokonca ani usmievavý prezident Slovenskej republiky ke? ju chcel vyznamena?. ?o sa dá robi?. Takto si tu my spolu, vlastne ved?a seba, teraz žijeme. A to bu?me ešte radi, že ten mladý študent matematik nevylepil v?era prezidentovi v paláci zaucho a obmedzil sa naš?astie len na to, že mu odmietol poda? ruku. ?udná krajina, ve?mi ?udná krajina…..
Dobre, že už mám svoj vek a že tu už chvalabohu nebudem ke? sa to tu totálne zvrhne tak, že sa táto krajina stane neobývate?nou. O takých desa? rokov sme tam, ak sa ni? nestane a nevrátime sa naspä? do civilizácie, v ktorej nebude ur?ova? a riadi? naše hodnoty, myslenie, konanie a správanie stránka ZOMRI.
Zdroj telegram
