„Súčasný rozvoj umelej inteligencie nasvedčuje tomu, že zmena v systéme písania záverečných prác je nevyhnutná. Navyše takáto optimalizácia prináša určitú zmenu aj samotného vzdelávacieho procesu,“ uviedla prorektorka Univerzity Komenského (UK) v Bratislave pre vzdelávanie a sociálne veci Eva Viglašová. Podľa jej slov v niektorých odboroch napríklad všeobecne lekárstvo, zubné lekárstvo, záverečné práce strácajú zmysel. „Ak sa takáto zmena uchopí smerom ku zvýšenej kvalite prípadne nárokom na študentov, môže to byť skvelý posun našich absolventov a ich konkurencieschopnosti vpred,“ doplnila.
Hovorca Slovenskej technickej univerzity (STU) Juraj Rybanský pre TASR poznamenal, že na univerzite majú už dlhodobo mnohé záverečné práce charakter projektov, návrhov, či analýz, založených na výskume, meraniach, výpočtoch či modeloch, často realizovaných v reálnych podmienkach prepojenia s praxou. „Vieme si preto predstaviť diskusiu o ďalšej úprave flexibility prístupu k záverečným prácam,“ uviedol.
Prezident SRK Vladimír Hiadlovský pre TASR potvrdil, že kompetencia určovania potrieb záverečnej práce pre jednotlivé študijné programy prvého, druhého stupňa a pre programy spájajúce prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia by mala byť ponechaná na vysokých školách (VŠ).
O zámere nového zákona o vysokých školách informoval v piatok (11. 4.) minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD). Jednou zo zmien je aj zmena záverečných prác ako odpoveď na meniace sa potreby praxe aj nástup umelej inteligencie. Rezort o účinnosti návrhu ešte debatuje. Verí, že do konca tohto roka bude úspešne prijatý v Národnej rade SR.
„Fakulta alebo VŠ si bude môcť vybrať a rozhodnúť, či pôjde do modelu záverečných prác alebo aj do kombinácie s odbornou stážou. Samotné záverečné práce bude môcť špecificky štruktúrovane určiť, čo od nich očakáva. Nebudú mať jednotnú štruktúru pre všetky VŠ, univerzity a študijné programy,“ avizoval minister.
Zdroj feed teraz.sk
