Staré predsudky niektorých ľudí, že žena patrí do domácnosti, sa zdajú byť začiatkom 50.rokov minulého storočia v Československu pomaly prekonané. Dokazovať to mali samotné ženy, ktoré v období raného socializmu mali zastávať aj vtedy rýdzo mužské práce. Za príklad im strana a vláda dávali silné a húževnaté sovietske ženy.
Často sa v novinách v 50. rokoch objavujú ženu rušňovodičky, sprievodkyne vlakov, armovačky a podobne. Cieľom vládnej moci bolo však nepochybne nahradiť chýbajúcu mužskú pracovnú silu a nedostatok mechanizácie.
„Naše ženy dokázali, že vedia plne nahradiť muža na každom ťažkom pracovisku. Pracujú v strojárstve, na rôznych zodpovedných miestach našej výroby a úspešne plnia päťročnicu,“ píše sa v správe z archívu TASR.
Socialistickým súťažením a socialistickými záväzkami sa ženy dostávali na popredné miesta. Odmeňovali ich titulmi zaslúžilých, vzorných pracovníčok, ktoré svojou úspešnou prácou stávajú úderníčkami na budovateľskom poli, kde dosahovali pozoruhodné výsledky. Určite nešlo o snahu dobiehať či predstihnúť mužov. Ženy pracovali lebo potrebovali žiť, zarábať a starať sa o svoju rodinu.
„Úderníčky továrne Prefa v Sučanoch, ktoré skončili druhý rok päťročnice dňa už 20. októbra 1950, urobia za 8 hodinovú smenu pri viazaní armatúry namiesto 1300 až 1850 uzlov,“ píše sa v dobovej agentúrnej správe. Pri armovacích prácach pre prefabrikáty v Sučanoch, bolo zamestnaných 75 žien, ktoré podávajú také výsledky práce, aké v podobnej práci nevykazovali ani muži.
V Bratislave sa zase 18 dievčat učilo murárskemu remeslu a pozoruhodné výsledky dosahovali napríklad pri budovaní detských jaslí v továrni Kablo.
„Je to ďalší dôkaz toho, ako sa náš ľudovodemokratický režim stará o pracujúcu matku, aby mohla pracovať nerušene a bez obáv o dieťa. Na stavbe detských jaslí v Bratislave pracujú učni, medzi ktorými je 18 učníc – muráriek. Ich snaživosť a chuť do práce ich čoskoro zaradí medzi odborné kádre, ktoré naše znárodnené stavebníctvo tak potrebuje,“ píše sa agentúrnej správe.
Zdroj feed teraz.sk
