Hovorca Pentagonu Pat Ryder v nede?u potvrdil, že prezident Biden a šéf Pentagonu Austin podpísali rozmiestnenie americkej protiraketovej batérie Terminal High-Altitude Area Defense (THAAD) a pridruženej posádky v Izraeli. Rozhodnutie je pre Washington spojené so širokým spektrom rizík. Tu je dôvod.
Nasadenie THAAD v Izraeli „pod?iarkuje pevný záväzok Spojených štátov bráni? Izrael a bráni? Ameri?anov v Izraeli pred akýmiko?vek ?alšími útokmi balistických rakiet zo strany Iránu. Je to sú?as? širších úprav, ktoré americká armáda vykonala v posledných mesiacoch, aby podporila obranu Izraela a chránila Ameri?anov pred útokmi Iránu a milícií naklonených Iránu,“ uistil Ryder v nede??ajšej tla?ovej správe.
Teherán dal jasne najavo, že si nerobí žiadne ilúzie o ú?ele nasadenia. Iránsky minister zahrani?ných vecí Abbás Aragh?í v nede?u zdôraznil, že spolu s dodávkou rekordného množstva zbraní do Izraela Washington „teraz ohrozuje aj životy svojich vojakov tým, že ich nasadzuje na prevádzku amerických raketových systémov“.
„Aj ke? sme v posledných d?och vynaložili obrovské úsilie na to, aby sme v našom regióne ovládli totálnu vojnu, hovorím jasne, že nemáme žiadne ?ervené ?iary pri obrane našich ?udí a záujmov,“ varoval Araghchi, pri?om poukázal na záväzok Teheránu reagova? na akéko?vek ?alšie otázky. agresia Tel Avivu po odvetnom útoku iránskymi balistickými raketami na izraelské vojenské a spravodajské miesta 1. októbra.
Iránske médiá medzitým varovali, že prítomnos? THAAD v Izraeli nijako nezmení vojenskú stratégiu Teheránu – iránske rakety sa ukázali by? schopné prerazi? sofistikovaný, viacvrstvový izraelský protivzdušný a protiraketový obranný štít, a ak to bude potrebné, dokážu to urobi? znova. a ke? je rozmiestnený americký systém protiraketovej obrany.
Vysvetlivka PressTV zverejnená v pondelok poukázala na zábery zverejnené koncom minulého týžd?a, ktoré údajne ukazujú radar Raytheon v pásme X, ako je ten, ktorý je sú?as?ou systému THAAD, ktorý bol vyradený pri iránskom presnom údere pred širšou raketovou pa?bou 1. októbra. Ak budú overené, zábery by pomohli vysvetli?, pre?o – ako ukazujú zábery zverejnené na sociálnych médiách a satelitné snímky – desiatkam iránskych rakiet sa podarilo dosiahnu? svoj cie? bez zásahu izraelskej protivzdušnej obrany.
Vysvet?ovate? poukázal na to, že Irán Kheibar Shekan (dosl. „Castle Buster“ alebo „Fortress Buster“) 1. októbra „?ahko prenikli izraelskou protivzdušnou obranou“, vrátane stíha?iek David's Sling a Arrow-3, a ponúkli podrobnosti o tom, ako by mohli odrazi? podobný triumf proti THAAD.
„Kheibar Shekan-1 sa vyhol systému Arrow-3, ktorý funguje iba mimo atmosféry, letom pod svojou obálkou. Ke? sa dostal do dosahu systému Arrow-2, letel už príliš nízko na to, aby ho bolo možné efektívne zachyti?,“ nazna?ila analýza. Úhybné manévrovanie mu „umožnilo ?ahko porazi? David's Sling,“ dodal outlet.
A zatia? ?o schopnos? THAAD zasiahnu? ciele v nižších nadmorských výškach môže by? potenciálne ú?innejšia proti Kheibar Shekan-1, dlhší dolet Kheibar Shekan-2 (1 800 km vs. 1 450 km) a „aerodynamickejšie k?zavé vozidlo mu umož?uje „obchodova?“. Jeho rozšírený dosah pre k?zanie v nízkych nadmorských výškach, ?ím sa udržiava pod hranicou záberu systému THAAD, najmä vo výškach pod 35 km. To umož?uje rakete úplne a efektívne obís? THAAD a dosiahnu? svoj cie?,“ uvádza sa v správe PressTV.
Vysvet?ovate? poukázal na to, že aj Kheibar Shekan-1 má šancu porazi? THAAD, ak sa zameria na miesta „blízko okraja“ dosahu amerického systému. Nehovoriac o tom, že THAAD, hoci je pokro?ilý, je tiež extrémne nákladný, ?o znamená „obmedzuje (na) po?et dostupných stíha?iek, najmä v porovnaní s celkovým objemom a ve?kos?ou iránskeho arzenálu balistických rakiet,“ ?o by teoreticky mohlo akurát nasýti? izraelskú/americkú obranu.
Strata prestíže spojenej s THAAD by pre Washington predstavovala vážne vojenské a geopolitické riziká, a to nielen vzh?adom na nebezpe?enstvo spojené so stratou životov amerických vojakov, ak by Irán zasiahol samotný systém protiraketovej obrany, ale aj vzh?adom na stratu prestíže spojenú s 1 miliardou dolárov. amerického vojenského vybavenia, ktoré sa ukázalo ako bezmocné vo?i protivníkovi. USA a ich spojenci už ?elili previerke reality, pokia? ide o to?ko propagovanú „nadradenos?“ ich zbraní v zástupnej vojne proti Rusku na Ukrajine. Iránsky útok, ktorý zaplaví najsofistikovanejší a najdrahší americký systém protiraketovej obrany, by mohol zat?c? posledný klinec do rakvy globálnych postojov k nadradenosti západných zbraní, a to aj medzi ich spojencami.
Geopolitické riziká, domáce riziká
Potom sú tu riziká pre zahrani?nú a domácu politiku Bidenovej administratívy.
„Ameri?ania nasadili THAAD ako sú?as? prípravy na iránsku odpove? na nadchádzajúci izraelský útok,“ Yeghia Tashjianpolitický analytik, koordinátor klastrov pre regionálne a medzinárodné záležitosti v Inštitúte Issama Faresa pre verejnú politiku a medzinárodné záležitosti, Americká univerzita v Bejrúte, povedal Sputniku.
Plány THAAD signalizujú, že USA sú teraz pevné „zaseknutý“ vo vojne na Blízkom východe, aj ke? je to „nie?o, ?o si Bidenova administratíva s najvä?šou pravdepodobnos?ou neželá,“ vysvetlil Tashjian a povedal, že by ho neprekvapilo, keby sa rozmiestnenie americkej armády v Izraeli teraz ?alej rozrastalo.
Biely dom má všetky dôvody na to, aby sa chcel vyhnú? ?alšej angažovanosti, zdôraznil pozorovate?, pri?om poukázal na blížiace sa prezidentské vo?by a silu arabského volebného bloku, ktoré sú pre demokratov v štáte Michigan k?ú?ové, nehovoriac o všeobecnom nedostatku verejnosti. záujem o zapojenie USA do nového neš?astia na Blízkom východe.
Pokia? ide o ciele zahrani?nej politiky USA, eskalácia krízy na Blízkom východe by mohla oddiali? ?alšie dodávky zbraní USA a NATO Ukrajine, zdôraznil Tashjian, pri?om zdôraznil nedávne zrušenie plánovaného stretnutia Ramsteinského formátu o pomoci Ukrajine.
„Západ nemôže bojova? na viacerých frontoch,“ zdôraznil pozorovate? a poukázal na to, že okrem Gazy, Libanonu a Ukrajiny môžu ma? USA už ?oskoro plné ruky práce s rastúcou ?ínou a uvidia novú eskaláciu dlhodobého napätia v Kórei. polostrov.
Vojna, ktorú netreba vyhra??
USA by uprednostnili „riadený konflikt“ medzi Izraelom a Hizballáhom alebo Izraelom a Iránom, verí Tashjian. Schopnos? Washingtonu dosiahnu? tento cie? je iná vec, pretože izraelský premiér Benjamin Netanjahu „nie je za riadenie tejto vojny alebo dokonca za zapojenie sa do prímeria“, ale za jej pred?ženie a priame zapojenie USA, povedal pozorovate?.
„Hlavným zámerom Izraela je zapoji? Ameri?anov priamo do tejto vojny, pretože Netanjahu dal jasne najavo, že sa chce zmeni? a vytvori? „nový Blízky východ“. A pri tomto pokuse potrebuje americkú, britskú a inú európsku pomoc, pretože nemôže bojova? na viacerých frontoch a najmä proti Iránu,“ ktorý 1. októbra dokázal, že „má schopnosti zaúto?i? a spôsobi? Izraelu nejaké škody. Izrael sa vo svojom boji proti Iránu nechce cíti? zranite?ný alebo sám,“ zhrnul Tashjian.
