Umelý výter hlavátky podunajskej má podľa ochranárov zásadný význam

Vysoké Tatry 6. mája (TASR) – Hlavátka podunajská je jednou z najvzácnejších a najväčších lososovitých rýb Európy, zároveň však patrí medzi kriticky ohrozené druhy. Jej populáciu sa preto ochranári snažia zvýšiť umelým výterom. Ten má podľa Správy Tatranského národného parku (TANAP) zásadný význam.

Prirodzený výter je veľmi závislý od ideálnych podmienok, ako je čistota vody, teplota, prítomnosť vhodného dna a minimálne rušenie. Prirodzených neresísk však ubúda. Vo voľnej prírode hlavátka obýva predovšetkým čisté, studené a prúdiace horské a podhorské toky. „Je to dravá ryba s impozantným vzhľadom, dorásť môže do dĺžky vyše 1,3 metra a vážiť viac než 20 kilogramov,“ uvádzajú ochranári.

Umelý výter umožňuje neskoršie zarybňovanie tokov, čím sa podľa Správy TANAP-u podporuje prežitie a posilnenie tohto druhu i zachovanie populácie vo voľnej prírode. Obdobie neresu pripadá zvyčajne na marec až apríl, keď sa teplota vody pohybuje medzi šesť až deväť stupňov Celzia. V tomto čase migrujú pohlavne dospelé ryby proti prúdu rieky na tradičné neresiská.

„Pri odchyte rodičovských rýb sa vyberajú zdravé, pohlavne dozreté jedince – samce a samice. Samice musia mať mäkké brucho, čo signalizuje, že ikry sú pripravené na výter. Odber ikier a mlieču sa robí veľmi šetrne. Jedince sa znecitlivejú a ručne sa z nich vytlačia ikry a mlieč do suchých nádob,“ vysvetľuje Správa TANAP-u. Ďalším krokom je oplodnenie a aktivácia, ktoré sa spustia pridaním vody do ikier a mlieča a následne jemné premiešavanie. Posledná fáza je inkubácia oplodnených ikier, ktoré premiestnia do inkubačných zariadení s tečúcou, chladnou a čistou vodou. Tam sa vyvíjajú až do vyliahnutia lariev, čo trvá približne 30 až 40 dní. Táto fáza si vyžaduje odborný dohľad a dôsledné dodržiavanie chovateľských zásad pre zabezpečenie čo najvyššej úspešnosti prežitia mladých rýb.

Hlavátka je symbolom čistoty vôd, riek a prírodného bohatstva. Jej populácie vo voľnej prírode klesajú v dôsledku viacerých faktorov. „Je to znečistenie riek, regulácia tokov, výstavba priehrad, úbytok neresísk a konkurencia s inváznymi druhmi. Práve preto má umelý výter v súčasnosti zásadný význam,“ vymenovali ochranári. Vďaka kontrolovanému odchovu a zarybňovaniu dokážu udržať alebo obnoviť stavy hlavátky v riekach, kde by inak mohla úplne zmiznúť. Zarybňovanie tokov zabezpečuje rovnováhu v ekosystéme a zvyšuje biodiverzitu. „Vďaka umelému výteru a odbornému prístupu máme šancu, že si túto vzácnu rybu zachováme aj pre budúce generácie,“ uzatvára Správa TANAP-u.