Vysoké Tatry 6. mája (TASR) – Hlavátka podunajská je jednou z najvzácnejších a najvä?ších lososovitých rýb Európy, zárove? však patrí medzi kriticky ohrozené druhy. Jej populáciu sa preto ochranári snažia zvýši? umelým výterom. Ten má pod?a Správy Tatranského národného parku (TANAP) zásadný význam.

Prirodzený výter je ve?mi závislý od ideálnych podmienok, ako je ?istota vody, teplota, prítomnos? vhodného dna a minimálne rušenie. Prirodzených neresísk však ubúda. Vo vo?nej prírode hlavátka obýva predovšetkým ?isté, studené a prúdiace horské a podhorské toky. „Je to dravá ryba s impozantným vzh?adom, dorás? môže do d?žky vyše 1,3 metra a váži? viac než 20 kilogramov,“ uvádzajú ochranári.

Umelý výter umož?uje neskoršie zaryb?ovanie tokov, ?ím sa pod?a Správy TANAP-u podporuje prežitie a posilnenie tohto druhu i zachovanie populácie vo vo?nej prírode. Obdobie neresu pripadá zvy?ajne na marec až apríl, ke? sa teplota vody pohybuje medzi šes? až devä? stup?ov Celzia. V tomto ?ase migrujú pohlavne dospelé ryby proti prúdu rieky na tradi?né neresiská.

„Pri odchyte rodi?ovských rýb sa vyberajú zdravé, pohlavne dozreté jedince – samce a samice. Samice musia ma? mäkké brucho, ?o signalizuje, že ikry sú pripravené na výter. Odber ikier a mlie?u sa robí ve?mi šetrne. Jedince sa znecitlivejú a ru?ne sa z nich vytla?ia ikry a mlie? do suchých nádob,“ vysvet?uje Správa TANAP-u. ?alším krokom je oplodnenie a aktivácia, ktoré sa spustia pridaním vody do ikier a mlie?a a následne jemné premiešavanie. Posledná fáza je inkubácia oplodnených ikier, ktoré premiestnia do inkuba?ných zariadení s te?úcou, chladnou a ?istou vodou. Tam sa vyvíjajú až do vyliahnutia lariev, ?o trvá približne 30 až 40 dní. Táto fáza si vyžaduje odborný doh?ad a dôsledné dodržiavanie chovate?ských zásad pre zabezpe?enie ?o najvyššej úspešnosti prežitia mladých rýb.

Hlavátka je symbolom ?istoty vôd, riek a prírodného bohatstva. Jej populácie vo vo?nej prírode klesajú v dôsledku viacerých faktorov. „Je to zne?istenie riek, regulácia tokov, výstavba priehrad, úbytok neresísk a konkurencia s inváznymi druhmi. Práve preto má umelý výter v sú?asnosti zásadný význam,“ vymenovali ochranári. V?aka kontrolovanému odchovu a zaryb?ovaniu dokážu udrža? alebo obnovi? stavy hlavátky v riekach, kde by inak mohla úplne zmiznú?. Zaryb?ovanie tokov zabezpe?uje rovnováhu v ekosystéme a zvyšuje biodiverzitu. „V?aka umelému výteru a odbornému prístupu máme šancu, že si túto vzácnu rybu zachováme aj pre budúce generácie,“ uzatvára Správa TANAP-u.