Aj ke? sa už dlho vie, že svetelné zne?istenie narúša prirodzené vzorce života vo vo?nej prírode, prispieva k nárastu oxidu uhli?itého (CO2) a dokonca narúša spánkové cykly ?udí, má tiež nepriaznivý vplyv na morské ekosystémy.
Nová štúdia ukázala, že umelé svetlo v noci (ALAN) naprie? pobrežím pôsobí ako dravá pasca na mladé ryby.
Pod?a satelitnej štúdie vykonanej asi pred desiatimi rokmi je takmer štvrtina svetového pobrežia umelo osvetlená – hoci toto množstvo by teraz mohlo by? ur?ite viac, vysvetlil Jules Schligler, hlavný autor štúdie a doktorát. študent laboratória CRIOBE (Centre de Recherches Insulaires et Observatoire de l’Environnement) v Moorea, Francúzska Polynézia.
ALAN pozd?ž pobrežia by mohol patri? k množstvu ?inností spôsobených ?u?mi vrátane používania elektrických svetiel pozd?ž ciest, tovární, rezidencií a letovísk v blízkosti vodných plôch.
„ALAN je všade a morská zver nie je oslobodená od jeho ú?inkov,“ hovorí Schligler. „Ovplyvnená je štvrtina svetového pobrežia a táto úrove? sa každým rokom zvyšuje.“
Pri svojom teste sa Schligler zameral na dva dominantné koralové útesy, ktoré pochádzajú z Francúzskej Polynézie, žltochvost a modrozelený chromis. Pri testovaní 48 koralov, ktoré boli rozdelené do dvoch ošetrení, Schligler zistil, že svetlo pri?ahuje larvy rýb a že ich testovacie miesta, ktoré používali umelé svetlo, prijímali 2 až 3-krát to?ko rýb ako prirodzene osvetlené prostredia.
„Zistili sme, že koraly so svetlom pri?ahujú dva až trikrát viac rýb v porovnaní s prirodzene osvetleným kontrolným miestom,“ povedal Schligler. Koraly s (umelým) svetlom sú pre larválne ryby zlým prostredím, pretože okolo nich prechádza viac predátorov, oportunistických rýb, ktoré ich požierajú.
„Môžeme extrapolova? len do ur?itého bodu, ale naše zistenia a ?alšie testy, ktoré sme vykonali na kraboch a krevetách, vo všeobecnosti nazna?ujú, že morské živo?íchy pri?ahuje umelé svetlo,“ povedal. Schligler tiež vysvetlil, že hoci sa zdá, že umelé svetlo prospieva dravým rybám, bude potrebný ?alší výskum, ktorý by to dokázal.
„Mohlo by to by? zlé pre ich spánok alebo by mohli jes? príliš ve?a, zatia? nevieme,“ vysvetlil.
„ALAN vyrobil ekologickú pascu, kde tieto ryby, pomýlené ?udskou ?innos?ou, teraz uprednost?ujú biotopy, kde bude ich kondícia nižšia,“ hovorí Schligler. „Inými slovami, ALAN má potenciál priláka? organizmy do menej vhodného prostredia, ?o vytvára zvláštny antropogénny stresor.“
„Aby sme lepšie porozumeli dopl?ovaniu a ochrane zásob rýb, je dôležité vzia? do úvahy to?ko faktorov, ko?ko môžeme, ako napríklad zriedkavo zvažované ú?inky svetelného zne?istenia,“ dodal.
Zdroj sputnik, preložené cez google
