Pre Bratislavu sa však rátalo s rýchlodráhou, nie metrom. V krajinách tzv. východného bloku totiž platila zásada, že metro môžu ma? len mestá nad milión obyvate?ov. Bratislava vtedajšiu podmienku nesp??ala, preto musela systém metra „schova?“ pod názov rýchlodráha.
Prvé návrhy nového ve?kokapacitného systému MHD v Bratislave uzreli svetlo sveta v roku 1972. Ako prvá prišla na rad Petržalka, kde sa po?as výstavby sídliska rezervoval pás pre metro. V tomto priestore dnes stojí druhá etapa elektri?kovej trate.
Prvá trasa mala ís? z Petržalky popod Šafárikovo námestie, okolo vtedajšieho Prioru. „Odtia? sa stá?ala trasa na Obchodnú ulicu, na hlavnú stanicu s pokra?ovaním na Trnavské mýto a z Trnavského mýta na Ružinov. To bola idea trasy B, ktorá sa mala stava? ako prvá,“ ozrejmil Martinko. Trasa A by obsluhovala Ra?u cez Trnavské mýto, Mlynské Nivy okolo Prioru, hradu, následne Karlovu Ves a Dúbravku.
Do?asné metro, problém s vozmi aj Nežná revolúcia
V roku 1983 sa prišlo s ideou do?asného metra. „Prepravné tlaky z Petržalky na bratislavskú ?as? boli už vtedy dos? zna?né, chceli preto postavi? do?asnú povrchovú trasu rýchlodráhy,“ priblížil Martinko. Do?asný úsek mal by? zrušený pri uvedení definitívnej trasy metra. Po dvoch rokoch však bola stavba zastavená z dôvodu vysokých finan?ných nákladov. „Ke? vidíme, ako sa projekt vyvinul, a teda sa žiadnym metrom v Bratislave nevozíme, tak možno keby toto dokon?ili, dnes by sme to metro v Bratislave mali, aj ke? asi vä?šia ?as? z neho by išla na povrchu,“ myslí si Martinko.
Prvotné plány po?ítali s ?eskoslovenskými vozidlami, následne sa prešlo k sovietskym vozom. Neskôr sa malo vychádza? z vozidla berlínskej S-Bahn, až sa uvažovaný vozový park od roku 1984 stabilizoval pri sovietskych vozoch. Politika pod?a Martinka teda zasahovala aj do technických parametrov.
Metro sa za?alo opä? stava? v roku 1988, no prišiel november 1989 a v roku 1990 sa rozbehnutá a finan?ne zabezpe?ená výstavba metra zastavila. Zmena politickej situácie priniesla otvorenie trhu, ponuky a technológie pre stavbu metra zo zahrani?ia, ktoré pred zmenou režimu neprichádzali do úvahy. Radnica za?ala h?ada? vhodnejší typ metra, ktorý by lepšie vyhovoval bratislavským podmienkam. „Do roku 1997 mesto uvažovalo nad ?ahkým metrom francúzskeho typu VAL. Bolo to metro na pneumatikách. Spolu so spolo?nos?ou, ktorá ho mala postavi?, spolupracovali na projektoch a h?adali nejaký finan?ný model, aby sa táto stavba metra vedela zafinancova?,“ priblížil Martinko s tým, že napokon k podpisu zmluvy nedošlo a spolupráca s francúzskou spolo?nos?ou sa skon?ila.
Hlavné mesto definitívne stoplo projekt metra v roku 2003, pretože sa nepodarilo nájs? vhodný model na jeho financovanie. „Vrátilo sa k prebudovaniu a rozširovaniu elektri?kovej siete, pri?om tento koncept platí doteraz,“ povedal. Martinko si však myslí, že Bratislava samotnú myšlienku výstavby metra nezavrhla úplne. Viac o osude a možnej budúcnosti metra v hlavnom meste sa v podcaste Ulicami Bratislavy rozprávali Mária Šumichrastová a Martina Kriková. Petra Martinka sa pýtali aj na to, ako mali jednotlivé stanice metra vyzera? a ko?ko by dnes trvalo postavi? ho.
Zdroj feed teraz.sk
