Pre Bratislavu sa však rátalo s rýchlodráhou, nie metrom. V krajinách tzv. východného bloku totiž platila zásada, že metro môžu mať len mestá nad milión obyvateľov. Bratislava vtedajšiu podmienku nespĺňala, preto musela systém metra „schovať“ pod názov rýchlodráha.
Prvé návrhy nového veľkokapacitného systému MHD v Bratislave uzreli svetlo sveta v roku 1972. Ako prvá prišla na rad Petržalka, kde sa počas výstavby sídliska rezervoval pás pre metro. V tomto priestore dnes stojí druhá etapa električkovej trate.
Prvá trasa mala ísť z Petržalky popod Šafárikovo námestie, okolo vtedajšieho Prioru. „Odtiaľ sa stáčala trasa na Obchodnú ulicu, na hlavnú stanicu s pokračovaním na Trnavské mýto a z Trnavského mýta na Ružinov. To bola idea trasy B, ktorá sa mala stavať ako prvá,“ ozrejmil Martinko. Trasa A by obsluhovala Raču cez Trnavské mýto, Mlynské Nivy okolo Prioru, hradu, následne Karlovu Ves a Dúbravku.
Dočasné metro, problém s vozmi aj Nežná revolúcia
V roku 1983 sa prišlo s ideou dočasného metra. „Prepravné tlaky z Petržalky na bratislavskú časť boli už vtedy dosť značné, chceli preto postaviť dočasnú povrchovú trasu rýchlodráhy,“ priblížil Martinko. Dočasný úsek mal byť zrušený pri uvedení definitívnej trasy metra. Po dvoch rokoch však bola stavba zastavená z dôvodu vysokých finančných nákladov. „Keď vidíme, ako sa projekt vyvinul, a teda sa žiadnym metrom v Bratislave nevozíme, tak možno keby toto dokončili, dnes by sme to metro v Bratislave mali, aj keď asi väčšia časť z neho by išla na povrchu,“ myslí si Martinko.
Prvotné plány počítali s československými vozidlami, následne sa prešlo k sovietskym vozom. Neskôr sa malo vychádzať z vozidla berlínskej S-Bahn, až sa uvažovaný vozový park od roku 1984 stabilizoval pri sovietskych vozoch. Politika podľa Martinka teda zasahovala aj do technických parametrov.
Metro sa začalo opäť stavať v roku 1988, no prišiel november 1989 a v roku 1990 sa rozbehnutá a finančne zabezpečená výstavba metra zastavila. Zmena politickej situácie priniesla otvorenie trhu, ponuky a technológie pre stavbu metra zo zahraničia, ktoré pred zmenou režimu neprichádzali do úvahy. Radnica začala hľadať vhodnejší typ metra, ktorý by lepšie vyhovoval bratislavským podmienkam. „Do roku 1997 mesto uvažovalo nad ľahkým metrom francúzskeho typu VAL. Bolo to metro na pneumatikách. Spolu so spoločnosťou, ktorá ho mala postaviť, spolupracovali na projektoch a hľadali nejaký finančný model, aby sa táto stavba metra vedela zafinancovať,“ priblížil Martinko s tým, že napokon k podpisu zmluvy nedošlo a spolupráca s francúzskou spoločnosťou sa skončila.
Hlavné mesto definitívne stoplo projekt metra v roku 2003, pretože sa nepodarilo nájsť vhodný model na jeho financovanie. „Vrátilo sa k prebudovaniu a rozširovaniu električkovej siete, pričom tento koncept platí doteraz,“ povedal. Martinko si však myslí, že Bratislava samotnú myšlienku výstavby metra nezavrhla úplne. Viac o osude a možnej budúcnosti metra v hlavnom meste sa v podcaste Ulicami Bratislavy rozprávali Mária Šumichrastová a Martina Kriková. Petra Martinka sa pýtali aj na to, ako mali jednotlivé stanice metra vyzerať a koľko by dnes trvalo postaviť ho.
Zdroj feed teraz.sk
