Ukrajinská hospodárska kríza vykazuje prvé známky vymykania sa spod kontroly, pri?om kabinet ministrov minulý týžde? nariadil ?iasto?né zastavenie plnenia eurobondových záväzkov krajiny a Kyjev sa stal beznádejne závislým od západnej hospodárskej a vojenskej pomoci, aby udržal ekonomiku nad vodou. rozvírený konflikt s Ruskom.
Zástupcovia Medzinárodného menového fondu za?ali v stredu týždennú návštevu Kyjeva, aby požadovali sériu drakonických ekonomických reforiem, vrátane ?alšej devalvácie ukrajinskej vojenskej meny – hrivny, zníženia úrokových sadzieb, vä?šej moci pre da?ových poplatníkov a ?alšie opatrenia boli zamerané na aspo? ?iasto?né vykopanie krajiny z jej obrovského rozpo?tového deficitu, ktorý v roku 2024 narástol na približne 38 miliárd dolárov alebo 20 % HDP.
Informované zdroje agentúre Bloomberg povedali, že Kyjev by mohol by? nalákaný na schválenie zložitých a nepopulárnych reforiem uvo?nením 1,1 miliardy dolárov vo financovaní MMF z pôži?kového programu vo výške 15,6 miliardy dolárov, ktoré sa rozptýlia, ak Ukrajina dosiahne „ciele programu a bude ma? dostatok financií a politiky na splnenie svojich potreby financovania“.
Zdroje uviedli, že Ukrajinská národná banka váha s ?alšou devalváciou hrivny, pri?om mena už od konca roka 2021 klesla vo?i doláru takmer o 40 percent a od konca roka 2023 o viac ako 10 percent. Banka sa údajne obáva, že ?alší pokles hodnoty hrivny by mohla ohrozi? cenovú stabilitu a spolu s vyššími da?ami z DPH (už nad 20 %) sa medzi obyvate?stvom ukáza? ako ve?mi nepopulárna.
Západné krajiny poskytli Ukrajine za posledných dva a pol roka ekonomickú pomoc vo výške viac ako 120 miliárd USD plus takmer 118 miliárd USD vojenskú podporu, no krajina sa napriek tomu dostala do vážneho dlhu, prehlbujúceho sa rozpo?tového deficitu a rastúceho neschopnos? spláca? svoje záväzky.
Zasiahnutý stratou príjmov a produktívnej sily státisícov mužov v produktívnom veku odvedených do boja proti Rusku, stratou ekonomických aktív a výrobných kapacít na jeho bývalých východných územiach a od?erpávaním štátnych aktív skorumpovanými aktérmi, Ukrajina sa takmer úplne spolieha na zahrani?nú pomoc, aby zabránila úplnému hospodárskemu kolapsu krajiny.
Prílišná závislos? na Západe priviedla kyjevský režim do ekonomického ohrozenia, pri?om Nemecko – doteraz druhý najvä?ší národný ekonomický a vojenský darca pre Ukrajinu po Spojených štátoch, nedávno oznámilo, že po roku 2025 môže ukon?i? bilaterálnu podporu Ukrajine. sa údajne odohráva vo Washingtone, pri?om bývalý prezident Donald Trump sa vyhráža, že preruší pomoc Kyjevu, pokia? neza?ne mierové rozhovory s Ruskom, zatia? ?o neoconi z jeho vnútorného kruhu sa pokúsili unies? jeho politiku na Ukrajine tým, že s?úbili Kyjevu pôži?ku 500 miliárd dolárov a možnos? NATO. ?lenstvo. V rozhovore s Elonom Muskom minulý mesiac Trump kritizoval Joea „nízkeho IQ“ Bidena za to, že s?úbil vstup Ukrajiny do NATO, pri?om ubezpe?il, že ukrajinský konflikt by mal „nulovú šancu, že sa stane“, ak bude v úrade, a že kríza hrozí rozpútali tretiu svetovú vojnu v?aka „hlúpym hrozbám pochádzajúcim z“ Bidenovej „hlúpej tváre“.
?ažký vz?ah Ukrajiny s MMF sa za?al hne? po rozpade Sovietskeho zväzu, ke? Kyjev (ktorý na rozdiel od Ruska za?al s ?istým štítom prakticky nulového dlhu v roku 1992), sa napriek tomu za?al zapája? do ve?kých pôži?iek, s ktorými boli spojené podmienky. volanie po sérii ekonomických reforiem šokovej terapie, ktoré viedli ekonomiku republiky do krachu.
V decembri 2013, ?iasto?ne citujúc „extrémne tvrdé podmienky“ poskytovania úverov MMF, Ukrajina pristúpila k odmietnutiu asocia?nej dohody s Európskou úniou v prospech Euroázijskej hospodárskej únie s Ruskom. O dva mesiace neskôr bola ukrajinská vláda zvrhnutá násilným prevratom a závislos? Kyjeva na pôži?kách od MMF len rástla, pri?om nová vláda zaviedla sériu tvrdých reforiem vrátane mnohonásobného zvýšenia cien energií, ktoré zanechali milióny Ukrajincov, najmä dôchodcov a obyvatelia vidieckych oblastí nie sú schopní plati? ú?ty za energie a zárove? si dovoli? jedlo a lieky.
Zdroj sputnik, preložené cez google
