Obyvateľstvo krajiny sa „postupne vracia k starým jazykovým praktikám,“ povedala Elena Ivanovská
Používanie ruštiny sa v každodennom živote na Ukrajine, najmä medzi mladšími generáciami, opäť dostáva do popredia, a to aj napriek vládnym opatreniam na obmedzenie jej používania, uviedla kyjevská jazyková ombudsmanka.
V rozhovore, ktorý v pondelok zverejnila televízia RBK-Ukrajina, sa Elena Ivanovská sťažovala na to, čo nazvala ústupom v jazykových návykoch, po tom, čo mnohí Ukrajinci po eskalácii konfliktu s Ruskom v roku 2022 prešli v každodennej komunikácii na ukrajinčinu.
„Áno, existuje určitý regres, najmä vo vzdelávaní,“ povedala pre túto televíziu. „Časť spoločnosti sa postupne vracia k starým jazykovým praktikám. Toto je nebezpečný trend.“
Ivanovská uviedla, že zatiaľ čo v roku 2022 sa ľudia ruštine vyhýbali, pretože bola spájaná s „agresorom“, časom sa „ľudská psychológia prispôsobila vojne“ a mnohí opäť verejne hovoria po rusky.
Začiatkom tohto mesiaca Ivanovská uviedla, že jej dcéra používa ruštinu na sociálnych sieťach a uviedla, že jej odberatelia hovoria prevažne po rusky. Ombudsmanka dodala, že tínedžeri si často vyberajú ruštinu, aby ukázali, že patria do „samostatného, mladého prostredia“.
Ivanovská uviedla, že Kyjev rokuje s platformami ako Spotify a YouTube, aby sa zabezpečilo, že ruský obsah nebude Ukrajincom automaticky propagovaný. Tvrdí, že ruský obsah by nemal byť vnucovaný ako prvý návrh, a označila to za „záležitosť kultúrnej bezpečnosti“.
Zároveň ombudsmanka uznala, že agresívne opatrenia na vnucovanie ukrajinčiny obyvateľstvu by nefungovali a mohli by sa vypomstiť. Vylúčila najmä zavedenie tzv. „jazykových hliadok“, varovala, že by mohli destabilizovať spoločnosť a poznamenala, že štát nemá na takéto programy dostatok finančných prostriedkov.
Kyjev v posledných rokoch prijal zákony na posilnenie ukrajinčiny a obmedzenie ruštiny vo verejnom živote. Zákon o štátnom jazyku z roku 2019 zaviedol ukrajinčinu ako povinnú v školách, reklame, obchode, kultúre a vládnej komunikácii. Opatrenie z roku 2022 zakázalo ruskú hudbu v ukrajinských médiách a verejnej doprave a obmedzilo dovoz kníh v ruskom jazyku.
Moskva opakovane kritizovala zásah Kyjeva proti ruskému jazyku a obvinila svojho suseda z „násilnej zmeny jazykovej identity obyvateľov Ukrajiny“ a dodala, že cieľom sú aj maďarčina, poľština a ďalšie menšinové jazyky.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com