Bratislava 20. februára (TASR) – Ukrajina si pripomína desa? rokov, odkedy po dlhotrvajúcich a krvavých ob?ianskych protestoch zbavili funkcie dovtedajšieho prezidenta Viktora Janukovy?a. V reakcii na tieto udalosti Rusko na jar 2014 anektovalo Krym a za?ala sa ob?ianska vojna v Doneckej a Luhanskej oblasti. V nadväznosti na tento dlhodobý konflikt Rusko vojensky napadlo Ukrajinu 24. februára 2022.
Dnešný de?, 20. február, sa na základe udalostí spred desiatich rokov stal na Ukrajine D?om pamiatky na obete protivládnych protestov.
21. novembra 2013 – Ukrajina pozastavila prípravné práce na plánovanej asocia?nej dohode s Európskou úniou a obnovila dialóg s Ruskom. Podpis dohody sa o?akával od roku 2011. Ukrajinský parlament tiež neschválil zákony, ktoré by umožnili prepusti? na slobodu väznenú expremiérku Juliju Tymošenkovú. Týmto krokom EÚ okrem iného podmie?ovala podpis asocia?nej dohody s Ukrajinou.
22. novembra 2013 – V centre Kyjeva sa za?ali prvé protesty. Do ulíc viacerých ukrajinských miest vyšli nespokojní ob?ania, ktorí so zastavením eurointegrácie nesúhlasili. Na hlavnom kyjevskom námestí strávilo noc okolo 2000 ?udí.
28. – 29. novembra 2013 – Na summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse sa Ukrajina rozhodla nepodpísa? asocia?nú dohodu s EÚ. Dohodu nakoniec parafovali iba delegácie Gruzínska a Moldavska.
1. decembra 2013 – Na kyjevskom centrálnom Námestí nezávislosti sa za ú?asti približne pol milióna ?udí v reakcii na násilný zásah polície proti proeurópskym demonštrantom za?ali dlhodobé masové pouli?né protesty.
8. decembra 2013 – Konal sa najmohutnejší protest od prodemokratickej oranžovej revolúcie na Ukrajine z roku 2004. Centrálne námestie Kyjeva a jeho okolie zaplnilo vyše 500.000 demonštrantov. Opozi?ný líder Olexandr Tur?ynov oznámil, že sa na zhromaždení zú?astnil napokon až milión ?udí.
17. januára 2014 – Poslanci v noci narýchlo schválili zmeny v legislatíve, ktoré obmedzovali právo na protest.
19. januára 2014 – Ukrajinská polícia nasadila oslepovacie granáty a slzotvorný plyn proti demonštrantom v Kyjeve, došlo k násilným zrážkam.
28. januára 2014 – Ukrajinský premiér Mykola Azarov podal demisiu. Parlament zrušil vä?šinu tzv. diktátorských zákonov, ktoré prijali sporným spôsobom v noci zo 16. na 17. januára a ktoré výrazne obmedzovali práva ob?anov slobodne vyjadri? svoj názor.
29. januára 2014 – Ukrajinský parlament schválil opatrenie zaru?ujúce amnestiu zatknutým protivládnym protestujúcim, ak demonštranti opustia vä?šinu budov, ktoré okupujú.
18. februára 2014 – Potý?ky medzi opozi?nými demonštrantmi a policajnými jednotkami si v Kyjeve údajne vyžiadali tri obete na životoch.
20. februára 2014 – Najmenej 75 obetí si dovtedy vyžiadali pouli?né boje v Kyjeve. Celkovo 571 osôb vyh?adalo lekársku pomoc, z toho 363 zranených hospitalizovali.
21. februára 2014 – Ukrajinský prezident Viktor Janukovy? a zástupcovia opozície dospeli k dohode, ktorá predpokladala vypísanie pred?asných prezidentských volieb a vytvorenie do?asnej vlády. Dav ?udí na Námestí nezávislosti s dohodou nesúhlasil a žiadal demisiu vlády.
22. februára 2014 – Ukrajinský parlament odvolal z funkcie prezidenta Viktora Janukovy?a a stanovil termín pred?asných prezidentských volieb na 25. mája. Celkovo 328 zo 450 poslancov parlamentu rozhodlo, že Janukovy? už ?alej nemôže vykonáva? svoje ústavné právomoci. Bývalú premiérku Juliju Tymošenkovú prepustili z väzenia v Charkove.
24. februára 2014 – Ukrajinská do?asná vláda vydala zatyka? na Viktora Janukovy?a a viacerých ?alších predstavite?ov. Obžalovali ich z „masovej vraždy“ v dôsledku stre?by na demonštrantov. Moskva oznámila, že nebude rokova? s ?u?mi, ktorí viedli „ozbrojenú vzburu“ proti Janukovy?ovi.
– Demonštranti na Kryme vyzvali na pripojenie tohto polostrova k Rusku.
27. februára 2014 – Ozbrojení muži bez ozna?enia obsadili v noci sídlo regionálnej vlády a parlamentu v Simferopole, metropole ukrajinskej Krymskej autonómnej republiky.
28. februára 2014 – Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov uviedol, že ruskí vojaci obsadili dve letiská na Kryme.
1. marca 2014 – Ruský prezident Vladimir Putin požiadal hornú komoru ruského parlamentu o súhlas s použitím vojenskej sily na ukrajinskom polostrove Krym. Poslanci jeho žiados? ve?kou vä?šinou schválili.
16. marca 2014 – Konalo sa referendum o štatúte Krymu, v ktorom sa vä?šina voli?ov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Pod?a oficiálnych výsledkov 96,7 percenta oprávnených voli?ov na Kryme podporilo jeho opätovné pripojenie k Rusku, pri?om ú?as? predstavovala 83,1 percenta.
17. marca 2014 – Krymský parlament oficiálne podal žiados? o prijatie do zväzku Ruskej federácie.
18. marca 2014 – Krymská republika a mesto Sevastopol vyhlásili za subjekty Ruskej federácie, ke? prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v Kremli zmluvu o ich pripojení. Kyjev ani vä?šina medzinárodného spolo?enstva tento krok neuznali.
7. apríla 2014 – Proruskí aktivisti na východe Ukrajiny vyhlásili nezávislú Doneckú ?udovú republiku. Proruskí demonštranti tiež prenikli do sídla Ukrajinskej bezpe?nostnej služby (SBU) v Luhansku a v tamojšej zbrojnici sa zmocnili zbraní. Tým sa za?al ozbrojený konflikt na Ukrajine.
27. apríla 2014 – Bola vyhlásená Luhanská ?udová republika, ktorá bola potvrdená referendom 11. mája 2014. Obe samozvané republiky mali tvori? tzv. Novorusko.
25. mája 2014 – Na Ukrajine sa konali prezidentské vo?by. Ich ví?azom sa už v prvom kole stal podnikate? a bývalý minister Petro Porošenko.
17. júla 2014 – Na východe Ukrajiny zostrelili malajzijské dopravné lietadlo (let MH17). Zahynulo všetkých 298 ?udí, ktorí sa nachádzali na palube Boeingu 777 smerujúceho z Amsterdamu do Kuala Lumpuru. Najviac obetí, až 196, bolo z Holandska.
5. septembra 2014 – Predstavitelia ukrajinskej vlády a proruských separatistov zo samozvanej Doneckej ?udovej republiky a Luhanskej ?udovej republiky podpísali na rokovaniach v bieloruskom Minsku v prítomnosti zástupcov Organizácie pre bezpe?nos? a spoluprácu v Európe (OBSE) dohodu o prímerí.
12. februára 2015 – Po stroskotaní dohody o prímerí z Minska podpísali v tomto meste novú mierovú dohodu. Uzavreli ju zástupcovia tzv. normandskej štvorky (Francúzsko, Nemecko, Ukrajina, Rusko). Dohodu podpísali aj zástupcovia separatistov.
21. apríla 2019 – Herec Volodymyr Zelenskyj sa stal novým prezidentom Ukrajiny. Pod?a oficiálnych výsledkov ho volilo 73,22 percenta voli?ov. Funkcie sa ujal 20. mája 2019.
21. februára 2022 – Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že sa rozhodol okamžite uzna? Doneckú ?udovú republiku a Luhanskú ?udovú republiku ako nezávislé štáty. Informoval o tom v obsiahlom prejave k národu, ktorý odvysielali štátne televízie. Vyhlásil tiež, že dohody z Minska, ktoré boli zamerané na urovnanie konfliktu v Donbase, „už neexistujú“.
24. februára 2022 – Vladimir Putin oznámil, že rozhodol o uskuto?není špeciálnej vojenskej operácie vo východnej ?asti Ukrajiny. Zárove? sa za?al vzdušný aj pozemný útok ruských vojsk proti Ukrajine.
30. septembra 2022 – Putin podpísal zmluvy o pri?lenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Zmluvy týkajúce sa Doneckej a Luhanskej oblasti a ?astí Chersonskej a Záporožskej oblasti podpísali po?as ceremónie v Kremli. Za?al sa tým proces ich anektovania v rozpore s medzinárodným právom.
17. novembra 2022 – Holandský súd v prípade zostrelenia civilného letu MH17 nad východnou Ukrajinou odsúdil troch mužov, jedného oslobodil. Rusi Igor Girkin a Sergej Dubinskij a Ukrajinec Leonid Char?enko boli uznaní za vinných z vraždy a úmyselného spôsobenia havárie lietadla.
17. marca 2023 – Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina pre jeho ?iny na Ukrajine. Zatyka? vydal aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju ?vovovú-Belovovú. Pod?a súdu sú dôvody domnieva? sa, že sú zodpovední za vojnový zlo?in nezákonnej deportácie obyvate?stva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.
11. decembra 2023 – Ruské prezidentské vo?by sa uskuto?nia aj na území štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko v roku 2022 anektovalo. Ruská ústredná volebná komisia uviedla, že vo?by budú v marci 2024 aj v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti.
12. februára 2024 – Ukrajina si v sobotu 24. februára pripomenie dva roky od za?iatku vojenskej agresie Ruska na jej území. Vo vojne pod?a Úradu OSN pre ?udské práva prišlo o život 10.382 civilistov a 19.659 utrpelo zranenia. Takmer 8000 obetí zahynulo na území, ktoré ovláda Ukrajina, a vyše 2000 zahynulo v Ruskom okupovaných oblastiach.
– Pod?a denníka The New York Times zahynulo po?as vojny 70.000 vojakov, na ruskej strane je údajne 120.000 obetí. Britský minister ozbrojených síl James Heappey odhadol ich po?et na 350.000, ukrajinská armáda odhadla po?et m?tvych a zranených na ruskej strane od za?iatku invázie na 392.000.
– Ob?ianska vojna prebiehajúca od roku 2014 do za?iatku regulárnej vojny v roku 2024 si pod?a odhadov vyžiadala viac než 13.000 ?udských životov.
Zdroj feed teraz.sk
