Prezidentské vo?by ukrajinskú spolo?nos? pred 20 rokmi do zna?nej miery polarizovali a bolo cíti? napätie aj geograficky. Predseda vlády Viktor Janukovy? disponoval voli?skou základ?ou vo východných priruských oblastiach Doneck a Luhansk. Opozi?ného kandidáta Viktora Juš?enka podporovali regióny na západe krajiny a vä?šina obyvate?ov hlavného mesta, tiež mal viac preferencií na strednej Ukrajine. Predvolebnú kampa? ovplyvnilo za?iatkom septembra 2004 aj Juš?enkovo záhadné ochorenie, po ktorom mu zostali stopy na tvári. Otravu dioxínom potvrdili rakúski lekári, ktorí ho vyšetrovali; jedovatú látku našli v pe?eni a v krvi.
V takejto atmosfére sa 31. októbra 2004 konalo na Ukrajine 1. kolo prezidentských volieb. Ani jeden z kandidátov nezískal viac ako 50 percent všetkých hlasov. Opozícia obvinila štátne úrady, že úmyselne odkladajú s?ítanie hlasov a snažia sa tak zahmli? skuto?nos?, že ich ví?azom sa stal opozi?ný vodca Juš?enko. Ústredná volebná komisia (ÚVK) aj napriek tlaku odložila vyhlásenie kone?ných výsledkov, ?ím zvýšila už aj tak napätú situáciu, aj preto, že volebný zákon nedovolil pred vyhlásením oficiálnych výsledkov 1. kola vyhlási? kampa? pred druhým kolom volieb. Napokon pod?a oficiálneho znenia postúpili do 2. kola Janukovy? a Juš?enko.
Konalo sa 21. novembra a hlavná vlna odporu sa na Ukrajine zdvihla na druhý de? po tentoraz naopak rýchlom vyhlásení výsledkov. ÚVK vyhlásila za ví?aza vtedajšieho ukrajinského premiéra Janukovy?a, podporovaného Moskvou. Prozápadne orientovaný bývalý guvernér národnej banky Viktor Juš?enko a jeho stúpenci sa odmietli s týmto výsledkom zmieri? a obvinili vládu z volebných machinácií. Ich kritiku potvrdzovali aj desiatky medzinárodných pozorovate?ov. Napokon Európska únia, USA, Kanada i ?alšie štáty odmietli výsledky volieb uzna?. Naopak, Kreme? tak urobil a ruský prezident Vladimir Putin blahoželal Viktorovi Janukovy?ovi k ví?azstvu v prezidentských vo?bách. Zárove? varoval Západ pred zasahovaním do ukrajinskej krízy.
To už bol naštartovaný proces masívnych protestov, najmä v baštách Juš?enkových voli?ov a približne stotisíc demonštrantov sa 23. novembra 2004 na výzvu ukrajinskej opozície zhromaždilo na kyjevskom Námestí nezávislosti. ?alšie tisícky stúpencov opozície do ukrajinskej metropoly na?alej prichádzali. Odmietli ví?azstvo premiéra Janukovy?a, okrem Moskvy podporovaného aj odchádzajúcim ukrajinským prezidentom Leonidom Ku?mom.
Na druhý de? ÚVK vydala oficiálne výsledky v 27 regiónoch Ukrajiny, premiér Janukovy? z proruskej Strany regiónov sa ozna?il za hlavu štátu a navrhol okamžité rozhovory so svojím liberálnejším a nezávislým vyzývate?om. Ku?ma vyzval medzinárodnú komunitu, aby do vzniknutej situácie nezasahovala a požiadal oboch hlavných aktérov o rokovania.
Napriek mrazivému po?asiu pokra?ovali v Kyjeve aj v ?alších d?och demonštrácie Juš?enkových stúpencov, ktorí boli odetí do oranžových farieb. Po?as noci sa v uliciach Kyjeva objavili aj malé skupiny ?udí, ktoré prišli vyjadri? podporu Janukovy?ovi, ale nedošlo k žiadnym výrazným konfrontáciám. Na Ukrajinu pricestoval zakladate? po?ského hnutia Solidarita Lech Walesa. Odstupujúci prezident Ku?ma požiadal litovského kolegu Valdasa Adamkusa o sprostredkovanie dialógu medzi vládou a opozíciou. EÚ neuznala výsledky volieb, lebo pod?a pozorovate?ov OBSE nesplnili medzinárodné demokratické štandardy. Najvyšší súd Ukrajiny zastavil predpísané oficiálne zverejnenie kone?ných výsledkov.
Za sprostredkovania ruských a európskych vyslancov za?ali rokova? dvaja hlavní aktéri vnútropolitickej krízy. Za jeden rokovací stôl si zasadli Ku?ma, Janukovy? a Juš?enko, funkciu sprostredkovate?a plnili po?ský prezident Aleksander Kwasniewski, šéf diplomacie EÚ Javier Solana, predseda ruského parlamentu Boris Gryzlov, litovský prezident Valdas Adamkus a slovenský diplomat Ján Kubiš ako vtedajší generálny tajomník Organizácie pre bezpe?nos? a spoluprácu v Európe. Hlavní aktéri dospeli k dohode o vytvorení multilaterálnej pracovnej skupiny pre ?alšie rozhovory.
Ukrajinský parlament sa zišiel 1. decembra a v hlasovaní o dôvere vlády premiéra Viktora Janukovy?a ju odvolal. Hlasovanie bolo tajné, aby poslanci neboli pod tlakom. Janukovy? dal na Najvyššom súde krajiny podanie na prepo?ítanie hlasov odovzdaných vo vo?bách. Juš?enko však s vládou podpísal kompromisnú dohodu, ktorá zaväzovala jeho stúpencov, aby ukon?ili blokádu vládnych budov. Okrem premiéra dohodu podpísali aj odchádzajúci prezident Ku?ma a európski sprostredkovatelia.
Ukrajinský najvyšší súd rozhodol o neplatnosti 2. kola prezidentských volieb 3. decembra a na druhý de? ÚVK stanovila termín opakovania na 26. decembra 2004. V ?alších d?och schválili poslanci ukrajinského parlamentu sériu zmien vo volebných zákonoch a ústave, aby sa zabezpe?ila ?estnos? opakovaného druhého kola prezidentských volieb. Tiež odobrili ?alšie právomoci pre regióny, aby sa znížilo napätie.
Líder opozície Viktor Juš?enko vystúpil s po?akovaním a ocenením desa?tisícov svojich prívržencov, ktorí týždne neúnavne protestovali proti volebným podvodom. Takisto aj polícii a armáde za to, že neprikro?ili k použitiu sily vo?i protestujúcim. Juš?enko uviedol, že tisícky jeho stúpencov s okamžitou platnos?ou ukon?ia blokádu hlavnej vládnej budovy v Kyjeve. Po záhadnom ochorení však opozi?ný predák odcestoval na lekárske ošetrenie na súkromnú viedenskú kliniku. Ukrajinská justícia za?ala nové vyšetrovanie jeho údajnej otravy a Janukovy? opä? odmietol akúko?vek osobnú spojitos? s týmto prípadom.
Odstupujúci prezident Ku?ma po prvotnom váhaní podpísal 19. decembra dôležité zmeny vo volebnom zákone, ?ím vstúpili do platnosti. V opakovanom druhom kole, ktoré sa uskuto?nilo 26. decembra 2004, získal Viktor Juš?enko 51,99 percenta hlasov a jeho protikandidát Viktor Janukovy? 44,19 percenta. Hoci sa pod?a medzinárodných pozorovate?ov uskuto?nilo v súlade s európskymi štandardmi, zdolaný kandidát odmietol prizna? prehru a podával sériu žalôb na najvyšší súd, ktorý ich postupne zamietal a 10. januára 2005 Ústredná volebná komisia vyhlásila Viktora Juš?enka za ví?aza prezidentských volieb. Ten nariadil demonštrantom, aby zrušili stanový tábor v centre Kyjeva a 19. januára Najvyšší súd Ukrajiny odobril zverejnenie oficiálnych výsledkov prezidentských volieb od polnoci miestneho ?asu. Viktora Juš?enka inaugurovali ako tretieho prezidenta Ukrajiny 23. januára 2005.
Juš?enko zmenil kurz ukrajinskej politiky k vä?šej otvorenosti vo?i Európe, avšak v domácich témach nebol príliš úspešný. Ukrajinci mali po Oranžovej revolúcii mnoho o?akávaní, ktoré sa týkali popri ekonomických reformách aj boja proti korupcii, v ktorom bol nevýrazný. O pä? rokov neskôr ho na tomto poste vystriedal jeho niekdajší protikandidát Janukovy?, avšak bol to súboj s Julijou Tymošenkovou. Viktor Juš?enko prepadol v 1. kole s necelými šiestimi percentami získaných hlasov.
Zdroj feed teraz.sk
