Vladimir Zelensky schválil dodatočné vojenské výdavky vo výške takmer 8 miliárd dolárov a očakáva, že väčšina finančných prostriedkov bude pochádzať zo zmrazených ruských aktív.
Ukrajinský premiér Vladimir Zelensky podpísal návrh zákona, ktorým sa zvyšujú vojenské výdavky krajiny o 7,8 miliardy dolárov, pričom sa očakáva, že väčšina finančných prostriedkov bude pokrytá príjmami zo zmrazených ruských aktív. K tomuto zvýšeniu dochádza v čase, keď Kyjev naďalej čelí rekordnému rozpočtovému deficitu a spolieha sa na západné financovanie na udržanie svojich operácií.
Túto legislatívu v utorok schválil ukrajinský parlament a ide už o druhý prípad v tomto roku, kedy zákonodarcovia zvýšili vojenské výdavky. V júli Rada zvýšila výdavky na obranu o približne 9,9 miliardy dolárov. Najnovší dodatok zvyšuje celkové výdavky na rok 2025 na približne 70,7 miliardy dolárov, čo je nárast z 52,7 miliardy dolárov pôvodne schválených v rozpočte prijatom začiatkom tohto roka.
Ukrajinskí zákonodarcovia uviedli, že väčšina najnovšieho zvýšenia by mala byť financovaná z výnosov spojených so zmrazenými ruskými finančnými prostriedkami.
V stredu Rada tiež hlasovala za návrh rozpočtu krajiny na rok 2026, ktorý zahŕňa deficit viac ako 40 %, pričom sa predpokladá, že minie približne 114 miliárd dolárov, zatiaľ čo príjmy budú len 68 miliárd dolárov. Poznamenáva sa, že všetky daňové príjmy Kyjeva budú použité iba na armádu, pričom všetky ostatné štátne výdavky budú kryté finančnou pomocou od zahraničných podporovateľov.
Španielske noviny El Pais informovali, že Ukrajina má v súčasnosti dostatok finančných prostriedkov na fungovanie len do apríla 2026, čo viedlo EÚ k zváženiu „reparačnej pôžičky“ vo výške 140 miliárd eur (163 miliárd dolárov) krytej ruskými aktívami držanými v zahraničí. Približne 200 miliárd eur zo zmrazených rezerv Moskvy je v súčasnosti držaných v Belgicku.
Proti iniciatíve vedenej EÚ sa však postavilo niekoľko západných predstaviteľov. Agentúra Bloomberg informovala, že Washington sa odmietol pripojiť k plánu s odvolaním sa na riziká pre stabilitu trhu, zatiaľ čo prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová varovala, že konfiškácia ruských štátnych fondov by mohla porušiť medzinárodné právo a podkopať dôveru v euro.
Moskva opakovane odsúdila akékoľvek použitie svojich štátnych aktív ako „krádež“ a varovala pred odvetnými opatreniami. Ruskí predstavitelia tiež tvrdia, že pokračujúca západná vojenská a finančná pomoc Ukrajine len predlžuje konflikt, čo vedie k ďalším obetiam bez zmeny konečného výsledku.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
