-9.9 C
Kosice
utorok, 20 januára, 2026
HomeVojenské spravodajstvoUkrajina nesmie skončiť ako ČSR po podpísaní Mníchovskej dohody

Ukrajina nesmie skončiť ako ČSR po podpísaní Mníchovskej dohody

Praha 30. septembra (TASR) – Mníchovská dohoda je príkladom, ako sa pod zámienkou ustupovania agresorovi v snahe zachráni? mier k mieru nedospelo. Naopak, vyústilo to do najvä?šieho vojnového konfliktu 20. storo?ia. V súvislosti s výro?ím podpisu tohto dokumentu to uviedol vedúci oddelenia pre zahrani?nú spoluprácu na ?eskom ministerstve zahrani?ných vecí Ivan Dubovický. Pod?a ?eského rezortu diplomacie ústupky nefungovali v roku 1938 a nefungovali by ani teraz na Ukrajine, informuje spravodajky?a TASR v Prahe.

„Ukrajina nesmie skon?i? rovnako ako ?eskoslovensko po podpísaní Mníchovskej dohody. Akéko?vek ústupky agresorovi ho posil?ujú, sú faktickým odkladaním jeho ?alších agresívnych vojen,“ uviedol rezort, ktorý novinárom umožnil nazrie? do svojho archívu, kde sa nachádzajú mnohé dôležité historické dokumenty. Pod?a ministerstva je dôležité o vtedajších udalostiach hovori?, lebo podobné signály ako vtedy Nemecko teraz vysiela Rusko.

Vývoj posledných dní pred podpisom Mníchovskej dohody bol pod?a historikov rezortu diplomacie ve?mi dramatický. Požiadavky Adolfa Hitlera vo?i ?eskoslovensku postupne narastali a vyvrcholili podpisom dohody, ktorá namiesto zaru?enia mieru v Európe viedla k druhej svetovej vojne.

„Základnou devízou, ktorú malo ?eskoslovensko za tú svoju obetu získa?, teda bezpe?nostné garancie všetkých štyroch ve?mocí, ktoré sa v Mníchove stretli, k tomu nikdy nedošlo,“ zdôraznil Dubovický.

Názory historikov a interpretácia vtedajších udalostí je pod?a neho rôzna. „Ani dnes sa historici nezhodnú, na akej strane bola vä?šia vina. Bola to zrada západných spojencov? Bola to vina Eduarda Beneša? Mal pristúpi?? Mal sa ?eskoslovenský národ vojensky postavi? na odpor alebo nemal? Tieto diskusie sa tu vedú od roku 1938 – od podpisu Mníchovskej dohody,“ povedal Dubovický.

Jedna z možností výkladu je pod?a neho pou?enie do sú?asnosti, ?i má zmysel agresorovi ustupova?, ke? sa vtedy ústupkami mier v Európe nezachránil. „Je otázka, ?i sa skuto?ne máme dôsledne agresorovi postavi? na odpor alebo ?i za cenu nejakých ústupkov nie?o dosiahneme. Pre nás je Mníchovská dohoda jasným dôkazom toho, že žiaden mier sa v Európe zachráni? nepodarilo,“ dodal.

Na druhú stranu však podotkol, že teritoriálne ústupky nemusia vždy vies? k tak tragickej udalosti, akou bola druhá svetová vojna. „Máme príklady, že ?eskoslovensko samo postúpilo ?as? svojho územia na východe Sovietskemu zväzu Stalinovi a k žiadnej vojne to neviedlo,“ doplnil. Je pod?a neho potrebné vedie?, aké sú realistické možnosti, a zvažova? všetky faktory. Pripomenul v tejto súvislosti slová ?eského prezidenta Petra Pavla, ktoré povedal minulý týžde? v New Yorku, že Ukrajina musí by? oh?adom svojich vojnových cie?ov realistická a prija?, že ?as? územia by mohla aspo? do?asne zosta? pod ruskou kontrolou.

Mníchovská dohoda bol dokument, ktorý 30. septembra 1938 podpísali zástupcovia Nemecka, Spojeného krá?ovstva, Francúzska a Talianska a na základe ktorého bolo ?eskoslovensko donútené odstúpi? Nemecku pohrani?né územie osídlené prevažne Nemcami.

(spravodajky?a TASR Barbora Vizváryová)

Zdroj feed teraz.sk

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments