Ukrajina je najväčším dovozcom vojenskej techniky na svet

Štokholm 10. marca (TASR) — Žiadna iná krajina na svete nedostala v posledných piatich rokoch (2020 – 2024) viac zbraní ako Ukrajina. Vyplýva to zo správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) zverejnenej v noci na pondelok. Informovala o tom agentúra DPA.

Dovoz vojenskej techniky na Ukrajinu vzrástol v porovnaní s poslednými dvoma päťročnými obdobiami takmer 100-násobne. Ukrajina sa vďaka tomu, že sa už viac ako tri roky musí brániť voči agresii ruských síl, stala najväčším dovozcom zbraní na svete, konštatuje SIPRI.

Údaje SIPRI sa týkajú objemu dodávok zbraní, nie ich finančnej hodnoty. Keďže tento objem sa môže z roka na rok značne líšiť v závislosti od objednávok a SIPRI sleduje dlhodobé trendy, porovnávali sa päťročné obdobia namiesto jednotlivých rokov – v tomto prípade roky 2020 – 2024 s rokmi 2015 – 2019.

Na Ukrajinu za posledných päť rokov smerovalo 8,8 percenta celkového globálneho dovozu ťažkých zbraní vrátane tankov, stíhačiek a ponoriek. Za ňou nasledujú India (8,3 percenta), Katar (6,8), Saudská Arábia (6,8) a Pakistan (4,6).

Po začiatku invázii ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 dodalo napadnutej krajine zbrane najmenej 35 krajín. Najväčšími dodávateľmi boli USA ako najväčší svetový exportér zbraní (45 percent), nasledované Nemeckom (12 percent) a Poľskom (11 percent). Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa však nedávno vojenskú pomoc Ukrajine dočasne pozastavila.

Neistota ohľadom zahraničnopolitického smerovania USA za Trumpa je spolu s vojnou na Ukrajine podľa SIPRI jedným z hlavných dôvodov, prečo sa európske krajiny v súčasnosti intenzívne vyzbrojujú. Na rozdiel od globálneho trendu vzrástol dovoz zbraní do Európy v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma päťročnými obdobiami o 155 percent.

Podiel Ruska na globálnom vývoze zbraní dosiahol podľa SIPRI iba 7,8 percenta, v porovnaní s predchádzajúcim päťročným obdobím (2015 – 2019) objem ruského exportu klesol o 64 percent. To znamená, že Rusko predáva oveľa menej zbraní do zahraničia, pretože ich potrebuje pre vojnu na Ukrajine. Vývoz ruských zbraní sťažujú aj obchodné sankcie, pričom USA a ich spojenci tiež vyvíjajú tlak na ďalšie krajiny, aby prestali nakupovať zbrane od Ruska.

USA sú naďalej lídrom na trhu so zbraňami: V rokoch 2020 – 2024 vyviezli vojenskú techniku do 107 krajín, pričom zvýšili export zbraní o ďalších 21 percent a posilnili svoj podiel na globálnom exporte z 35 na 43 percent. Nasledujú Francúzsko (9,6 percenta), Rusko (7,8), Čína (5,9) a Nemecko (5,6).

Európa naďalej zostáva závislá od dovozu zbraní z USA: 64 percent importu európskych krajín NATO pochádzalo za posledných päť rokov z USA, čo predstavuje nárast o 12 percent. Podľa SIPRI si Európania do konca roka 2024 objednali len zo Spojených štátov 472 bojových lietadiel a 150 bojových helikoptér, na ktorých dodanie stále čakajú.

O 82 percent sa za posledných desať rokov zvýšili transfery zbraní do západoafrických štátov ako Burkina Faso, Mali a Senegal. Celkovo však dovoz zbraní do Afriky klesol o 44 percent.

V Južnej Amerike zbrojila najmä Brazília, kam smerovalo 49 percent všetkého dovozu v tomto regióne. Najväčším dodávateľom do juhoamerických krajín je Francúzsko s podielom 30 percent, nasledujú USA s dvanástimi percentami.

Podľa regiónov väčšina dodávok zbraní stále smeruje do Ázie a Oceánie, jej podiel však klesol zo 41 na 33 percent. Aj tu sú najväčším importérom USA s podielom 37 percent. Štyri krajiny regiónu (India, Pakistan, Japonsko a Austrália) patria medzi desať najväčších dovozcov zbraní na svete. V geopoliticky citlivom regióne východnej Ázie bolo Japonsko jedinou krajinou, ktorá doviezla viac vojenského vybavenia – o 93 percent. Čína, Taiwan a Južná Kórea naopak doviezli podstatne menej zbraní ako v predchádzajúcom päťročnom období. Čína vypadla z prvej desiatky najväčších dovozcov zbraní prvýkrát od začiatku 90. rokov.