Dovoz vojenskej techniky na Ukrajinu vzrástol v porovnaní s poslednými dvoma pä?ro?nými obdobiami takmer 100-násobne. Ukrajina sa v?aka tomu, že sa už viac ako tri roky musí bráni? vo?i agresii ruských síl, stala najvä?ším dovozcom zbraní na svete, konštatuje SIPRI.
Údaje SIPRI sa týkajú objemu dodávok zbraní, nie ich finan?nej hodnoty. Ke?že tento objem sa môže z roka na rok zna?ne líši? v závislosti od objednávok a SIPRI sleduje dlhodobé trendy, porovnávali sa pä?ro?né obdobia namiesto jednotlivých rokov – v tomto prípade roky 2020 – 2024 s rokmi 2015 – 2019.
Na Ukrajinu za posledných pä? rokov smerovalo 8,8 percenta celkového globálneho dovozu ?ažkých zbraní vrátane tankov, stíha?iek a ponoriek. Za ?ou nasledujú India (8,3 percenta), Katar (6,8), Saudská Arábia (6,8) a Pakistan (4,6).
Po za?iatku invázii ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 dodalo napadnutej krajine zbrane najmenej 35 krajín. Najvä?šími dodávate?mi boli USA ako najvä?ší svetový exportér zbraní (45 percent), nasledované Nemeckom (12 percent) a Po?skom (11 percent). Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa však nedávno vojenskú pomoc Ukrajine do?asne pozastavila.
Neistota oh?adom zahrani?nopolitického smerovania USA za Trumpa je spolu s vojnou na Ukrajine pod?a SIPRI jedným z hlavných dôvodov, pre?o sa európske krajiny v sú?asnosti intenzívne vyzbrojujú. Na rozdiel od globálneho trendu vzrástol dovoz zbraní do Európy v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma pä?ro?nými obdobiami o 155 percent.
Podiel Ruska na globálnom vývoze zbraní dosiahol pod?a SIPRI iba 7,8 percenta, v porovnaní s predchádzajúcim pä?ro?ným obdobím (2015 – 2019) objem ruského exportu klesol o 64 percent. To znamená, že Rusko predáva ove?a menej zbraní do zahrani?ia, pretože ich potrebuje pre vojnu na Ukrajine. Vývoz ruských zbraní s?ažujú aj obchodné sankcie, pri?om USA a ich spojenci tiež vyvíjajú tlak na ?alšie krajiny, aby prestali nakupova? zbrane od Ruska.
USA sú na?alej lídrom na trhu so zbra?ami: V rokoch 2020 – 2024 vyviezli vojenskú techniku do 107 krajín, pri?om zvýšili export zbraní o ?alších 21 percent a posilnili svoj podiel na globálnom exporte z 35 na 43 percent. Nasledujú Francúzsko (9,6 percenta), Rusko (7,8), ?ína (5,9) a Nemecko (5,6).
Európa na?alej zostáva závislá od dovozu zbraní z USA: 64 percent importu európskych krajín NATO pochádzalo za posledných pä? rokov z USA, ?o predstavuje nárast o 12 percent. Pod?a SIPRI si Európania do konca roka 2024 objednali len zo Spojených štátov 472 bojových lietadiel a 150 bojových helikoptér, na ktorých dodanie stále ?akajú.
O 82 percent sa za posledných desa? rokov zvýšili transfery zbraní do západoafrických štátov ako Burkina Faso, Mali a Senegal. Celkovo však dovoz zbraní do Afriky klesol o 44 percent.
V Južnej Amerike zbrojila najmä Brazília, kam smerovalo 49 percent všetkého dovozu v tomto regióne. Najvä?ším dodávate?om do juhoamerických krajín je Francúzsko s podielom 30 percent, nasledujú USA s dvanástimi percentami.
Pod?a regiónov vä?šina dodávok zbraní stále smeruje do Ázie a Oceánie, jej podiel však klesol zo 41 na 33 percent. Aj tu sú najvä?ším importérom USA s podielom 37 percent. Štyri krajiny regiónu (India, Pakistan, Japonsko a Austrália) patria medzi desa? najvä?ších dovozcov zbraní na svete. V geopoliticky citlivom regióne východnej Ázie bolo Japonsko jedinou krajinou, ktorá doviezla viac vojenského vybavenia – o 93 percent. ?ína, Taiwan a Južná Kórea naopak doviezli podstatne menej zbraní ako v predchádzajúcom pä?ro?nom období. ?ína vypadla z prvej desiatky najvä?ších dovozcov zbraní prvýkrát od za?iatku 90. rokov.
Zdroj feed teraz.sk
