Sikorski hovoril o tzv. volynskom masakre – masovej vražde približne 100.000 Poliakov i príslušníkov iných národností, ktoré spáchali príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) v rokoch 1943–44 v oblasti Voly?. Tá patrila pred druhou svetovou vojnou Po?sku, v sú?asnosti je však sú?as?ou ukrajinského územia.
„?udia majú právo na kres?anský pohreb a nemá to vplyv na vojnové úsilie Ukrajiny,“ povedal Sikorski. Dodal, že nevidí ani dôvod, pre ktorý by sa mali blokova? exhumácie medzi krajinami, ?o si navzájom pomáhajú.
FT napísal, že Sikorského výrok odráža sprís?ujúci sa tón Po?ska v súvislosti s historickými otázkami pred prezidentskými vo?bami, ktoré sa v Po?sku budú kona? v máji 2025.
Ukrajinský Inštitút národnej pamäte nedávno nazna?il, že pátranie po po?ských obetiach pochovaných v masových hroboch by sa mohlo obnovi? na budúci rok.
FT vysvetlil, že Kyjev v roku 2017 celý proces zastavil na protest proti odstráneniu ukrajinského pamätníka v Po?sku a spochyb?oval rozhodnutie po?ského parlamentu z roku 2016 ozna?i? volynský masaker za genocídu.
PAP pripomenul, že ukrajinské vedenie nedávno vyjadrilo rozhor?enie v súvislosti s varovaním Varšavy, že nevyriešenie tohto historického problému môže ohrozi? potenciálny vstup Ukrajiny do Európskej únie.
FT tiež uviedol, že najnovšie prieskumy verejnej mienky v Po?sku nazna?ujú, že dôvera po?skej verejnosti vo?i Ukrajine sa zhoršila: ute?encov z Ukrajiny je na?alej ochotných prija? len 53 percent opýtaných, ?o je najnižšia úrove? od za?iatku ruskej agresie vo?i Ukrajine vo februári 2022.
Sikorski však na margo prieskumu uviedol, že pod?a jeho názoru „stále existuje solídna podpora pre pomoc Ukrajine v jej obrannej vojne proti Rusku“.
Zdroj feed teraz.sk
