Nobelovu cenu za chémiu za rok 2025 získali Susumu Kitagawa z Kjótskej univerzity v Japonsku, Richard Robson z Melbournskej univerzity v Austrálii a Omar Yaghi z Kalifornskej univerzity v americkom Berkeley za „vývoj kovovo-organických štruktúr“.
Tohtoro?ní laureáti Nobelovej ceny za chémiu vytvorili molekulárne štruktúry obsahujúce ve?ké póry, cez ktoré môžu prúdi? plyny a iné chemické látky. Tieto kovovo-organické štruktúry možno použi? napríklad na získavanie vody zo vzduchu na púšti, na zachytávanie oxidu uhli?itého, zadržiavanie toxických plynov alebo na katalýzu chemických reakcií.
V štruktúrach, ktoré títo vedci vytvorili, sú kovové ióny pospájané dlhými organickými molekulami (teda molekulami na báze uhlíka). Tieto kovové ióny a organické molekuly sú usporiadané do kryštálov tak, že v štruktúre vytvárajú ve?ké póry. Tieto materiály sa nazývajú kovovo-organické štruktúry. Zmenou základných stavebných materiálov týchto štruktúr možno dosiahnu? to, že budú zachytáva? a uklada? rozli?né látky. Okrem toho môžu katalyzova? chemické reakcie ?i vies? elektrinu.
„Kovovo-organické štruktúry majú obrovský potenciál a prinášajú doteraz netušené možnosti výroby na mieru šitých materiálov s novými funkciami,“ povedal predseda Nobelovho výboru pre chémiu Heiner Linke.
Vedcom sa medzi?asom podarilo vytvori? množstvo rozli?ných a funk?ných kovovo-organických štruktúr, zatia? však zvä?ša iba v malom meradle. Mnoho firiem však investuje do hromadnej výroby týchto štruktúr, niektoré už uspeli. Napríklad v elektronickom priemysle sa už za?ali tieto materiály používa? na zadržiavanie niektorých toxických plynov potrebných pri výrobe polovodi?ov. Iná kovovo-organická štruktúra dokáže zas rozklada? škodlivé plyny vrátane takých, ktoré sa dajú použi? ako chemické zbrane. Mnohé firmy s cie?om zníži? emisie skleníkových plynov testujú materiály, ktoré dokážu zachytáva? oxid uhli?itý z komínov tovární a elektrární.
Nobelovu cenu za fyziku za rok 2025 získali spolo?ne John Clarke, Michel Devoret a John Martinis, všetci pôsobiaci na Kalifornskej univerzite v v Santa Barbare v USA. Cenu dostali za „za objav makroskopického kvantovo-mechanického tunelovania a kvantizácie energie v elektrickom obvode“.
Na základe výskumu týchto vedcov bude možné vyvíja? novú generáciu kvantových technológií vrátane kvantovej kryptografie, kvantových po?íta?ov a kvantových senzorov.
Ako vysvetlila Krá?ovská akadémia vied, tohtoro?ní laureáti Nobelovej ceny vykonali experimenty s elektrickým obvodom, pri?om demonštrovali kvantovo-mechanické tunelovanie aj kvantované energetické hladiny v systéme ve?kosti, ktorý možno drža? v dlani.
Kvantová mechanika umož?uje ?astici pohybova? sa cez bariéru pomocou procesu nazývaného tunelovanie. Ke? je však ?astíc ve?a, kvantovo-mechanické efekty sa stávajú zanedbate?nými. Laureátom sa však podarilo kvantovo-mechanické vlastnosti ukáza? aj v spomínanom makroskopickom meradle.
V rokoch 1984 a 1985 Brit John Clarke, Francúz Michel Devoret a Ameri?an John Martinis vykonali sériu experimentov s elektronickým obvodom postaveným zo supravodi?ov – teda komponentov, ktoré dokážu vies? prúd bez elektrického odporu. V obvode boli supravodivé komponenty oddelené tenkou vrstvou nevodivého materiálu, ?o je zariadenie známe ako Josephsonov spoj. Zdokona?ovaním a meraním rôznych vlastností tohto obvodu dokázali skúma? javy, ktoré vznikali, ke? ním prechádzal prúd. Nabité ?astice pohybujúce sa cez supravodi? spolo?ne tvorili systém, ktorý sa správal, akoby šlo o jedinú ?asticu, ktorá vyplnila celý obvod.
Tento makroskopický systém je spo?iatku v nemennom stave, v ktorom tadia? prúd preteká bez akéhoko?vek napätia. V experimente však systém ukázal svoj kvantový charakter tým, že sa mu podarilo dosta? sa zo stavu nulového napätia prostredníctvom takzvaného tunelovania. Tento systém sa správal spôsobom predpovedaným kvantovou mechanikou – bol kvantovaný, ?o znamená, že absorboval alebo vyžaroval iba ur?ité množstvo energie.
Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2025 získali Mary Brunkowová, Fred Ramsdell a Šimon Sakagu?i „za objavy týkajúce sa periférnej imunitnej tolerancie“.
Mary Brunkowová je výskumní?kou na Inštitúte systémovej biológie v americkom Seattli, Fred Ramsdell pracuje pre biotechnologickú spolo?nos? Sonoma Biotherapeutics so sídlom v San Franciscu a Šimon Sakagu?i je vedcom z Osackej univerzity v Japonsku.
Ako vysvetlil Karolínsky inštitút, periférna imunitná tolerancia bráni imunitnému systému, aby poškodzoval vlastný organizmus. Objavy ocenených vedcov podnietili vývoj nových lie?ebných postupov, napríklad v prípade rakoviny a autoimunitných ochorení.
Títo vedci identifikovali regula?né T-bunky, ktoré sú akýmisi strážcami imunitného systému, ?ím položili základy pre novú oblas? výskumu. Ich objavy tiež viedli k vývoju možných lie?ebných postupov, ktoré sa teraz hodnotia v klinických skúškach.
Sakagu?i urobil svoj prvý k?ú?ový objav v tejto oblasti v roku 1995. Objavil predtým neznámy druh imunitných buniek, ktoré chránia telo pred autoimunitnými ochoreniami.
Mary Brunkowová a Fred Ramsdell urobili ?alší k?ú?ový objav v roku 2001, ke? prišli na to, pre?o je istý špecifický kme? myši osobitne náchylný na autoimunitné ochorenia. Zistili, že tieto myši majú mutáciu v géne, ktorý pomenovali Foxp3. Ako sa ukázalo, mutácie v ?udskom ekvivalente tohto génu spôsobujú závažné autoimunitné ochorenie IPEX.
O dva roky Sakagu?i tieto objavy prepojil. Dokázal, že gén Foxp3 ur?uje vývoj buniek, ktoré identifikoval v roku 1995. Tieto bunky, dnes známe ako regula?né T-bunky, monitorujú iné imunitné bunky a zabezpe?ujú, aby imunitný systém ?loveka toleroval jeho vlastné tkanivá.
Zdroj feed teraz.sk
