Pôda dokáže lepšie zadrža? vodu v?aka biouhliu. Skonštatovali to vedci z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied (SAV) s tým, že skúmajú vplyv biouhlia na zmeny hydrofyzikálnych vlastností pôdy, ktoré by sa najmä v ?ase sucha mali prejavi? vyššou reten?nou schopnos?ou pôdy.
„Naše výsledky ukázali, že aplikácia biohlia zmenila hydrofyzikálne vlastnosti kontrolnej pieso?natej pôdy, ?o sa prejavilo zvýšením obsahu prístupnej vody pre rastlinu (AWC) a znížením nasýtenej hydraulickej vodivosti (Ks),“ uviedla Justína Vitková z Ústavu hydrológie SAV. Štatistická analýza pod?a nej odhalila, že AWC a Ks boli ovplyvnené tromi skúmanými faktormi, ve?kos?ou ?astíc biouhlia, aplika?nou dávkou aj teplotou pyrolýzy.
Hovorky?a SAV Monika Tináková podotkla, že pridanie vyššej aplika?nej dávky biouhlia do pieso?natej pôdy spôsobilo zvýšenie obsahu prístupnej vody aj zníženie nasýtenej hydraulickej vodivosti. Ú?innos? biouhlia ako aditíva do pieso?natej pôdy závisí pod?a nej od jeho aplika?nej dávky, ve?kosti ?astíc aj teploty pyrolýzy.
Na severnej pologuli je v dôsledku zmeny klímy ?oraz menej dní typických pre zimu. Tento úbytok, spôsobený predovšetkým intenzívnym spa?ovaním fosílnych palív, ohrozuje cestovný ruch, ekonomiku i kultúrne tradície. V utorok zverejnenej výskumnej správe na to upozornila výskumná nezisková organizácia Climate Central. Z bielych, zasnežených Vianoc by sa tak mohla sta? iba nostalgická spomienka.
Organizácia sídliaca v Spojených štátoch tvrdí, že zmena klímy spôsobená ?lovekom viedla k tomu, že viac ako tretina (44) zo 123 krajín a takmer polovica z 901 skúmaných miest zaznamenala v priebehu desa?ro?ia po?as jedného roka aspo? o sedem dní bez mrazu viac, ako by tomu bolo v ére bez globálneho otep?ovania.
Analýza vychádza z minimálnych denných teplôt nameraných po?as meteorologickej zimy na severnej pologuli (mesiace december až február) v rokoch 2014 – 2023. Tieto hodnoty odborníci potom porovnali so simuláciou klímy bez vplyvu otep?ovania, podporovaného rozsiahlym spa?ovaním uhlia, ropy a zemného plynu ?udstvom.
Výskum zistil, že po?et dní s teplotou nad nula stup?ov Celzia sa zvýšil najmä v Európe, ktorá sa zo všetkých kontinentov otep?uje najrýchlejšie. Najviac postihnuté sú Dánsko a pobaltské štáty.
?ínske bezpe?nostné zložky údajne testujú autonómneho policajného robota. Má tvar gule, využíva umelú inteligenciu (AI) a dokáže identifikova? a zadrža? podozrivé osoby.
Gu?ový robot RT-G váži 125 kilogramov a je navrhnutý tak, aby dokázal znáša? aj extrémne podmienky. Zvláda pohyb rôznym terénom vrátane nerovností, blata a vody, je schopný vyvinú? rýchlos? až 35 kilometrov za hodinu a odola? nárazom so silou až štyri tony.
Najzaujímavejším prvkom robota je pokro?ilá AI, ktorá mu umož?uje identifikova? tváre podozrivých osôb a v prípade potreby ich tiež zadrža?. Na tento ú?el je vybavený arzenálom rôznych prostriedkov, napríklad sie?ometom, granátmi so slzotvorným plynom i oby?ajnými granátmi a generátorom zvukových v?n.
Robota vyvíja ?ínska robotická spolo?nos? Logon Technology, ktorá v novembri zverejnila propaga?né video zachytávajúce, ?o všetko dokáže. Robot na ?om nielen prekonáva rôzne druhy terénu, ale tiež zráža k zemi podozrivých a samostatne i v spolo?nosti ?udských policajtov hliadkuje v uliciach.
Zárove? napreduje aj vývoj „robopsov„. ?ínska spolo?nos? Deep Robotics vyvíja štvornohého robotického psa zvaného Lynx. Robot disponuje aj kolesami pripevnenými k nohám a môže prepína? medzi oboma spôsobmi pohybu. Tento hybridný dizajn spájajúci obratnos? nôh a efektivitu kolies umož?uje robotovi pohá?anému výkonnými motormi pohyb v sypkej hline, štrku aj po dlažbe. Video demonštrujúce jeho schopnosti zverejnené materskou spolo?nos?ou zachytáva prechod z režimu jazdy na kolesách do kroku i to, ako robopes zdoláva približne 80-centimetrový balvan.
Zdroj feed teraz.sk
