Úbočie kopca v Anglicku zdobí obrovský obrazec nahého Herkula

Londýn/Oslo 5. januára (TASR) – Obrovská 55-metrová holohlavá nahá postava s masívnym kyjakom v ruke na juhu Anglicka predstavuje pravdepodobne bájneho Herkula, uvádza nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Speculum. TASR čerpala z článku servera Live Science.

Obrazec známy ako Obor z Cerne Abbas leží neďaleko dediny Cerne Abbas v grófstve Dorset na juhu Anglicka. V minulosti mohol slúžiť aj ako zhromaždisko armád Wessexského kráľovstva, ktoré sa mali postaviť útočiacim Vikingom. Mnísi z Cerne Abbas obrovskú postavu neskôr „prekrstili“ na miestneho svätca Eadwolda – zrejme preto, aby vo svojej blízkosti nemali pohanského hrdinu, uvádza štúdia.

Obor v pravej ruke nad hlavou zviera obrovský kyjak, ľavú ruku má natiahnutú pred seba. Kedysi v nej zrejme zvieral kožu Nemejského leva, ktorého Herkules zabil počas plnenia svojich 12 úloh, uvádza štúdia. Dodáva, že mýtus o Herkulovi bol v stredoveku dobre známy, v deviatom storočí jeho popularita dokonca prudko vzrástla. Hrčovitý kyjak postavy slúži na jej identifikáciu podobne ako atribúty svätcov; napríklad svätý Peter býva zvyčajne zobrazovaný s kľúčmi.

„Ak by obrazec vytvorili mnísi z Cerne, nezobrazili by svojho patróna nahého. Radi však (pôvodného hrdinu) zmenili na Eadwolda a využili na vlastné účely,“ uvádza vo vyhlásení spoluautor štúdie Tom Morcom z nórskej Univerzity v Oslo. „O obrazec sa dlho a dobre starali, takéto zmeny identity sa dejú dodnes,“ dodal.

Eadwold žil v Cerne ako pustovník len o chlebe a vode a údajne vykonal mnoho zázrakov. Povrávalo sa o ňom, že pochádzal z kráľovského rodu a bol bratom východanglického kráľa Edmunda Mučeníka, ktorý vládol v deviatom storočí.

Obor z Cerne Abbas bol vedcom známy niekoľko storočí, no do roku 2021 ho považovali za praveký výtvor. Výsledky analýzy však potvrdili, že vznikol v rokoch 700 až 1110 nášho letopočtu, teda výrazne neskôr, ako sa predpokladalo.

Na určenie veku vedci použili datovanie pomocou opticky stimulovanej luminiscencie (OSL), ktoré určuje vek na základe posledného vystavenia kryštalických materiálov (napríklad minerálov) zdroju tepla alebo UV žiarenia. Analýza stanovila čas vzniku obrazca presne na vikinský vek (793 až 1066). Ten sa začal vyplienením kláštora v Lindisfarne a skončil sa nástupom Viliama Dobyvateľa na anglický trón po víťazstve v Bitke pri Hastingse.

Na úlohu možného zhromaždiska armád poukazuje dobrá viditeľnosť obrazca v teréne a tiež blízkosť zdroja pitnej vody a zásob.

„Ukázalo sa, že Obor z Cerne (Abbas) je iba najzreteľnejším (dielom) z množstva ranostredovekých prvkov v krajine,“ vyhlásila spoluautorka štúdie Helen Gittosová z Oxfordskej univerzity. Podrobnosti o ostatných obrazcoch však môže priniesť až ďalší výskum.