Vedci vyvinuli nové antibiotikum, ktoré núti bakteriálne bunky ni?i? samy seba.
„Vä?šina antibiotík nejaký proces brzdí, náš postup však narúša to, ako je proces regulovaný. Umož?uje nám to vyvíja? novú triedu zlú?enín, pri ktorých dúfame, že sa nám ich podarí raz dosta? do klinickej praxe,“ vyhlásil Dr. Walid A. Houry z Torontskej univerzity.
Nové antibiotikum cieli na prirodzene sa vyskytujúci enzým, proteolytickú podjednotku kazeínolytickej peptidázy (ClpP), ktorý rozkladá staré alebo chybné proteíny a zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní dobrého stavu buniek. Nová zlú?enina však tento „upratovací“ enzým rozbehne naplno a on za?ne rozklada? aj bielkoviny, ktoré rozklada? nemá. Bunku nakoniec zni?í zvnútra.
Tento nový prístup k antibiotikám má ve?ký potenciál pri lie?be bakteriálnych infekcií, ako je zápal mozgových blán (meningitída) alebo kvapavka (gonorea), dodáva Houry.
?udia negatívne hodnotia príbehy, ktoré považujú za dielo umelej inteligencie (AI), dokonca aj v prípadoch, ke? je ich autorom ?lovek.
„?udia nemajú radi predstavu, že nejaký príbeh písala AI, a nezáleží na tom, ?i ho naozaj aj napísala. AI je dobrá v písaní konzistentných, logických a koherentných vecí. Pri písaní pútavých príbehov je však stále horšia ako ?udia,“ uviedol Haoran „Chris“ Chu z Floridskej univerzity.
Vedci skúmali dva základné vzájomne protikladné prvky rozprávania – protiargumentáciu (rozoberanie príbehu) a pútavos?. Ú?astníkom štúdie dali pre?íta? dve verzie toho istého príbehu – jednu napísal ?lovek, druhú ChatGPT. Ú?astníci štúdie potom hodnotili mieru zaujatia príbehom.
Niekedy boli príbehy ozna?ené správne, teda príbeh ?udského autora bol ozna?ený ako napísaný ?lovekom, príbeh ChatGPT ako príbeh od AI. Niekedy však výskumníci ozna?enia zámerne vymenili, takže napríklad príbeh ?udského autora dostal ozna?enie „od AI“.
Ú?astníci hodnotili presved?ivos? príbehov od AI na vyššej alebo rovnakej úrovni ako presved?ivos? príbehov ?udských autorov, neboli však také pútavé a nedokázali ?itate?ov tak vtiahnu? do sveta príbehu ako príbehy od ?udí. Autori štúdie sa domnievajú, že k presved?ivosti príbehov prispieva jazyková vyspelos? a logická koherencia umelej inteligencie. Chýbajúcu presved?ivos? pripisujú na vrub chýbajúcej životnej skúsenosti a kreativity.
„AI nepíše tak dobre ako majster pera. Pre ?udí, ako sú hollywoodski scenáristi, je to dobrá správa – aspo? nateraz,“ konštatoval Chu.
?ínski vedci vyvíjajú tehly na stavbu základne na Mesiaci. Vyrábajú ich spekaním pä?zložkového materiálu podobného mesa?nej pôde. Ten sa zahreje na vysokú teplotu, ktorá je však nižšia ako jeho teplota tavenia, a jeho ?astice sa tak spoja. Spekajú sa tri razy, ?o vedcom prináša cenné poznatky, ktoré využijú v budúcnosti pri stavbe na Mesiaci.
Hustota mesa?ných tehiel je rovnaká ako hustota bežných ?ervených alebo betónových tehiel, sú však trojnásobne odolnejšie.
Lunárny povrch je nehostinným a extrémnym prostredím. Mesiac nemá atmosféru, ktorá by ho chránila ako v prípade Zeme. Teploty vo dne stúpajú na 180 stup?ov Celzia, v noci klesajú až na mínus 190 stup?ov Celzia. Absencia atmosféry zárove? znamená, že povrch Mesiaca je neustále pod pa?bou nielen škodlivého žiarenia, ale aj mikrometeoritov, ktoré v zemskej atmosfére zhoria. Povrchom Mesiaca navyše otriasajú ?asté mesiacotrasenia. Akéko?vek budovy, ktoré na ?om vyrastú, preto musia všetkým týmto extrémom odola?.
„Najviac nás zaujímajú mechanické a tepelné vlastnosti materiálu vrátane radia?ného odporu a schopností udrža? a izolova? teplo,“ ozrejmil ?ou. Uvedené vlastnosti sú ve?mi dôležité pre stavby vybudované v prostredí bez atmosféry, píše Interstellar News.
Zdroj feed teraz.sk
