V Dánsku sa našlo sedem starobylých strieborných náramkov, ktoré sved?ia o pozoruhodnej šírke pôsobnosti Vikingov, uviedlo v pondelok múzeum Moesgaard.
Jeden z náramkov – pochádzajúci z deviateho storo?ia – bol inšpirovaný vzormi z dnešného Ruska alebo Ukrajiny, zatia? ?o ?alšie sú škandinávskeho typu, ktorý neskôr ovplyvnil náramky v Írsku.
Archeologický poklad bol nájdený ne?aleko Aarhusu a ukazuje, ako bolo toto druhé najvä?šie dánske mesto spojené „s Východom a Západom“, povedal historik Kasper Andersen z mestského múzea Moesgaard.
„Ide o rané exempláre, ktoré nám pomáhajú lepšie pochopi?, ako Vikingovia v tejto ?asti Škandinávie fungovali v globálnom svete od západnej Ázie až po severný Atlantik. Je to prvýkrát, ?o sme uskuto?nili takýto nález blízko Aarhusu, takže je to nezvy?ajné a ve?mi zaujímavé,“ dodal.
Niektoré druhy netopierov majú na tele štetiny vydávajúce ultrafialové žiarenie, ktoré môžu využíva? na komunikáciu, uvádza štúdia zverejnená za?iatkom augusta.
Tím vedcov z Mexika a USA vedený Fernandom Gual-Suárezom skúmal netopiere v okolí mexického hlavného mesta Mexiko. Výsledky výskumu zverejnil 9. augusta vo vedeckom ?asopise Mammalian Biology.
Vedci v rámci výskumu odchytili 24 netopierov na dvoch rôznych hniezdiskách v okolí mesta Mexiko, následne ich vyfotografovali v bielom a ultrafialovom (UV) svetle a výsledky porovnali.
Všetkých 24 netopierov druhu Tadarida guánová (Tadarida brasiliensis) z ?e?ade tadariovité (Molossidae) malo na prvom a piatom prste horných kon?atín chumá?e štetín svetielkujúcich v ultrafialovom spektre svetlom azúrovej farby. Chlpy s rovnakými vlastnos?ami, no dlhšie, objavili aj na prstoch dolných kon?atín a na okraji zadnej lietacej blany (uropatágiua). Tá je pri tadaridách guánových zaujímavá tým, že nie je spojená s chvostom, ako to pri netopieroch ?asto býva, ale chvost je samostatný.
Tadarida guánová je prvým druhom netopiera z ?e?ade tadaridovité, pri ktorom bola popísaná bioluminiscencia. Jej presný ú?el zostáva nateraz záhadou, jedným z možných vysvetlení jej existencie môže by? komunikácia príslušníkov rovnakého druhu, dodávajú vedci.
Sonda JUICE úspešne dokon?ila historicky prvý oblet Mesiaca a Zeme. V?aka gravitácii oboch telies odborníci trasu sondy upravili a teraz mieri k Venuši, ktorej gravitácia jej tiež pomôže cez viaceré manévre dosta? sa až k Jupiteru.
Sonda JUICE (Jupiter Icy Moons Explorer – Prieskumník ?adových mesiacov Jupitera) preletela vo výške 6840 kilometrov nad juhovýchodnou Áziou a Tichým oceánom. Kamerami na palube nasnímala nieko?ko záberov Zeme a ôsmimi z desiatich špeciálnych senzorov na palube zbierala vedecké údaje, uviedla ESA na svojej webovej stránke.
„Gravita?ný manéver bol bezchybný, všetko išlo ako po masle a boli sme nadšení, ke? sme videli, že JUICE sa vracia spä? k Zemi,“ vyhlásil opera?ný riadite? misie Ignacio Tanco.
Pod?a ESA bol manéver „nebezpe?ný už zo svojej podstaty“, no zárove? sonde ušetril 100 až 150 kilogramov paliva, ktoré sonda môže využi? napríklad pri približovaní sa k mesiacu Ganymedes.
Zdroj feed teraz.sk
