Najnovší experimentálny spôsob liečby cukrovky dokáže už po jednej dávke laboratórne vypestovaných pankreatických buniek umožniť telu pacientov vytvoriť si vlastný potrebný inzulín. Vyplýva to zo štúdie publikovanej vo vedeckom časopise The New England Journal of Medicine, podľa ktorej rok od začiatku liečby desať z 12 zúčastnených nepotrebovalo injekčne nahrádzať tvorbu inzulínu.
Cukrovka prvého typu je autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém človeka ničí bunky produkujúce inzulín v pankrease. Hormón inzulín pomáha glukóze dostať sa z krvného obehu do buniek a premeniť ju na energiu. Celosvetovo toto ochorenie má viac ako osem miliónov ľudí.
„Ľudia nedokážu prežiť bez inzulínu,“ uviedla jedna z autoriek štúdie Felicia Pagliucová. Diabetici si ho preto musia doplňovať injekčne. Liek sa používa už viac než sto rokov a spoločne s inzulínovými pumpami alebo systémami nepretržitého monitorovania glukózy pomáha pacientom dávkovanie inzulínu. „Nové druhy terapií sú skutočne naliehavo potrebné,“ tvrdí Pagliucová.
Podľa štúdie najnovší spôsob umožňuje vypestovať pankreatické bunky v laboratóriu za pomoci ľudských kmeňových buniek a zmesi živín a chemikálií. Po podaní sa však nedostanú do pankreasu, ale usadia sa v pečeni pacientov.
Vedci v rámci štúdie 14 diabetikom podali stovky miliónov takýchto buniek a podľa Pagliucovej začínajú pracovať okamžite. Telá desiatich z dvanástich diabetikov závislých na umelom inzulíne rok po začiatku liečby dokázali produkovať dostatok vlastného inzulínu a dvaja ďalší znížili potrebné dávky až o 70 percent.
Umelá inteligencia (AI) bude mať transformačný vplyv na spoločnosť. „Táto technológia mení spôsob, akým možno vyvíjať iné technológie, takže verím, že má celkovo veľký vplyv. Otázkou ostáva, v akej oblasti bude mať najväčšie dôsledky,“ povedal pre TASR riaditeľ Centra pre robotiku a umelú inteligenciu Manchesterskej univerzity Angelo Cangelosi. „Chceme, aby sa technológia umelej inteligencie vyvíjala v súlade s našimi hodnotami,“ uviedol.
„Ak nebudeme cítiť dôveru v technológiu, existuje veľké riziko, že ju nebudeme používať a nebudeme schopní využívať jej výhody. Preto je dôležité budovať a udržiavať dôveru a uistiť sa, že technológia je postavená na našich európskych hodnotách, aby sme sa pri jej používaní cítili spokojne,“ skonštatoval.
Európska únia podľa neho chce, aby bola AI dôveryhodná, bezpečná a aby sa pri jej využívaní dodržiavali etické princípy. Poukázal na potrebu transparentnosti odpovedí, ktoré nám jazykové modely dávajú. „Podobne ako pri ľuďoch kontrolujeme a overujeme, či existuje viacero rôznych nezávislých zdrojov. Spýtame sa doplňujúcu otázku a podobne. Myslím si, že by sme nemali slepo dôverovať výsledkom, ale mali by sme si na ne vytvoriť vlastný názor,“ poznamenal Cangelosi.
Klimatická zmena takmer strojnásobila počet úmrtí spojených s teplom vo veľkých európskych mestách počas vlny extrémnych horúčav medzi 23. júnom a 2. júlom. Vyplýva to z najnovšej štúdie výskumníkov zo Spojeného kráľovstva, Dánska, Holandska a Švajčiarska na základe údajov z 12 veľkých európskych miest.
Vedci odhadujú, že počas desiatich dní zomrelo približne 2300 ľudí na príčiny súvisiace s teplom. Takmer dve tretiny obetí (1500) označili výskumníci za dôsledok klimatickej zmeny.
Teploty v mnohých európskych mestách dosahovali v danom období často viac ako 40 stupňov Celzia. Vplyvom globálneho otepľovania, ktoré podľa štúdie každý deň pridávalo jeden až štyri stupne Celzia ku maximálnej teplote, bol počet úmrtí podľa vedcov vyšší až o 800 ľudí.
Výskumníci pripomínajú, že podobné vlny horúčav robia problémy najmä ľuďom s rôznymi ochoreniami alebo v dôchodkovom veku. Podľa odhadov skupiny vedcov až 88 percent predpokladaných obetí patrilo do vekovej skupiny nad 65 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
