Najnovší experimentálny spôsob lie?by cukrovky dokáže už po jednej dávke laboratórne vypestovaných pankreatických buniek umožni? telu pacientov vytvori? si vlastný potrebný inzulín. Vyplýva to zo štúdie publikovanej vo vedeckom ?asopise The New England Journal of Medicine, pod?a ktorej rok od za?iatku lie?by desa? z 12 zú?astnených nepotrebovalo injek?ne nahrádza? tvorbu inzulínu.
Cukrovka prvého typu je autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém ?loveka ni?í bunky produkujúce inzulín v pankrease. Hormón inzulín pomáha glukóze dosta? sa z krvného obehu do buniek a premeni? ju na energiu. Celosvetovo toto ochorenie má viac ako osem miliónov ?udí.
„?udia nedokážu preži? bez inzulínu,“ uviedla jedna z autoriek štúdie Felicia Pagliucová. Diabetici si ho preto musia dopl?ova? injek?ne. Liek sa používa už viac než sto rokov a spolo?ne s inzulínovými pumpami alebo systémami nepretržitého monitorovania glukózy pomáha pacientom dávkovanie inzulínu. „Nové druhy terapií sú skuto?ne naliehavo potrebné,“ tvrdí Pagliucová.
Pod?a štúdie najnovší spôsob umož?uje vypestova? pankreatické bunky v laboratóriu za pomoci ?udských kme?ových buniek a zmesi živín a chemikálií. Po podaní sa však nedostanú do pankreasu, ale usadia sa v pe?eni pacientov.
Vedci v rámci štúdie 14 diabetikom podali stovky miliónov takýchto buniek a pod?a Pagliucovej za?ínajú pracova? okamžite. Telá desiatich z dvanástich diabetikov závislých na umelom inzulíne rok po za?iatku lie?by dokázali produkova? dostatok vlastného inzulínu a dvaja ?alší znížili potrebné dávky až o 70 percent.
Umelá inteligencia (AI) bude ma? transforma?ný vplyv na spolo?nos?. „Táto technológia mení spôsob, akým možno vyvíja? iné technológie, takže verím, že má celkovo ve?ký vplyv. Otázkou ostáva, v akej oblasti bude ma? najvä?šie dôsledky,“ povedal pre TASR riadite? Centra pre robotiku a umelú inteligenciu Manchesterskej univerzity Angelo Cangelosi. „Chceme, aby sa technológia umelej inteligencie vyvíjala v súlade s našimi hodnotami,“ uviedol.
„Ak nebudeme cíti? dôveru v technológiu, existuje ve?ké riziko, že ju nebudeme používa? a nebudeme schopní využíva? jej výhody. Preto je dôležité budova? a udržiava? dôveru a uisti? sa, že technológia je postavená na našich európskych hodnotách, aby sme sa pri jej používaní cítili spokojne,“ skonštatoval.
Európska únia pod?a neho chce, aby bola AI dôveryhodná, bezpe?ná a aby sa pri jej využívaní dodržiavali etické princípy. Poukázal na potrebu transparentnosti odpovedí, ktoré nám jazykové modely dávajú. „Podobne ako pri ?u?och kontrolujeme a overujeme, ?i existuje viacero rôznych nezávislých zdrojov. Spýtame sa dopl?ujúcu otázku a podobne. Myslím si, že by sme nemali slepo dôverova? výsledkom, ale mali by sme si na ne vytvori? vlastný názor,“ poznamenal Cangelosi.
Klimatická zmena takmer strojnásobila po?et úmrtí spojených s teplom vo ve?kých európskych mestách po?as vlny extrémnych horú?av medzi 23. júnom a 2. júlom. Vyplýva to z najnovšej štúdie výskumníkov zo Spojeného krá?ovstva, Dánska, Holandska a Švaj?iarska na základe údajov z 12 ve?kých európskych miest.
Vedci odhadujú, že po?as desiatich dní zomrelo približne 2300 ?udí na prí?iny súvisiace s teplom. Takmer dve tretiny obetí (1500) ozna?ili výskumníci za dôsledok klimatickej zmeny.
Teploty v mnohých európskych mestách dosahovali v danom období ?asto viac ako 40 stup?ov Celzia. Vplyvom globálneho otep?ovania, ktoré pod?a štúdie každý de? pridávalo jeden až štyri stupne Celzia ku maximálnej teplote, bol po?et úmrtí pod?a vedcov vyšší až o 800 ?udí.
Výskumníci pripomínajú, že podobné vlny horú?av robia problémy najmä ?u?om s rôznymi ochoreniami alebo v dôchodkovom veku. Pod?a odhadov skupiny vedcov až 88 percent predpokladaných obetí patrilo do vekovej skupiny nad 65 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
