Cieľom žaloby bolo zrušiť výsledok hlasovania v CHP pre údajnú manipuláciu hlasov. Lídrom strany sa po tomto hlasovaní stal Özgür Özel, ktorý vo funkcii predsedu vystriedal dlhoročného lídra Kemala Kiličdarogla. Vedenie strany obvinili z podplácania delegátov na zjazde pred dvoma rokmi, aby hlasovali za Özeľa.
V prípade, že by bola žaloba úspešná, mohlo by dôjsť k odvolaniu Özela z funkcie. Sudca však uviedol, že dôvod žaloby sa stal bezpredmetný, keďže CHP už od roku 2023 mala ďalšiu voľbu svojho lídra. V hlasovaní v septembri tohto roka si najväčší opozičný subjekt v Turecku opäť zvolil Özela. Ten bol jediným kandidátom.
CHP sa už po septembrovom hlasovaní domnievala, že jeho výsledok činí súdny proces o korupcii irelevantným.
Právnik žalobcov priznal, že ich rozhodnutie súdu zaskočil a plánujú sa proti nemu odvolať.
Kritici odsúdili tento prípad ako politicky motivovaný pokus oslabiť najstaršiu politickú stranu, ktorá naďalej stúpa v prieskumoch. Obvinenia odsúdila aj samotná CHP a obvinila vládu z využívania súdneho sytému na „politický prevrat“.
V obciach a mestách, kde vo voľbách zvíťazili kandidáti CHP, prebehli tento rok vlny zatýkania, počnúc zadržaním primátora Istanbulu Ekrema Imamogla v marci. Ten je kandidátom CHP v prezidentských voľbách, ktoré sa majú konať v roku 2028, a je považovaný za hlavného vyzývateľa prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Istanbul a niekoľko veľkých miest padli v roku 2019 do rúk CHP, pričom opozícia v minuloročných komunálnych voľbách ďalej rozšírila svoju kontrolu a vplyv.
Kritici tvrdia, že právne kroky vládnych úradov sú politicky motivované a zamerané na podkopanie rastúceho vplyvu CHP. Erdoganova vláda však trvá na tom, že súdy fungujú nezávisle bez politického zasahovania.
Zdroj feed teraz.sk
