Rozhovory medzi oboma lídrami – ktorých krajiny nikdy nenadviazali oficiálne diplomatické vzťahy a ktorých spoločná hranica je uzavretá od 90. rokov minulého storočia – sa uskutočnili v istanbulskom paláci Dolmabahče a trvali niečo vyše hodiny, uviedla kancelária tureckého prezidenta.
Počas tejto zriedkavej bilaterálnej návštevy diskutovali lídri nielen o konflikte medzi Jerevanom a Baku, ale aj o možných krokoch smerujúcich k normalizácii vzťahov medzi Arménskom a Tureckom. Venovali sa aj minulotýždňovému vypuknutiu bojov medzi Izraelom a Iránom, ktorý susedí s oboma krajinami.
„Prezident Erdogan zdôraznil význam konsenzu dosiahnutého v prebiehajúcich mierových rokovaniach medzi Azerbajdžanom a Arménskom vzhľadom na súčasné okolnosti,“ doplnila jeho kancelária. Turecký prezident zároveň uistil Pašinjana, že Ankara využíva „všetky diplomatické prostriedky na zabezpečenie stability nielen na Kaukaze, ale aj v celom regióne“, pričom koná v spolupráci s ďalšími lídrami „s cieľom odvrátiť riziká“, ktoré predstavuje iránsko-izraelský konflikt.
Vo svojom príspevku na sociálnej sieti X Pašinjan po stretnutí napísal, že s Erdoganom absolvoval „hĺbkovú výmenu názorov“, počas ktorej „diskutovali o procese normalizácie medzi Arménskom a Tureckom, regionálnom vývoji a význame trvalého dialógu“. Zároveň uistil tureckého lídra, že Arménsko je „odhodlané budovať mier a stabilitu v našom regióne“.
Medzi Tureckom a Arménskom pretrváva hlboké historické napätie, ktoré pramení z masového vyvražďovania Arménov osmanskými silami počas prvej svetovej vojny. Arménsko a viacero ďalších krajín túto udalosť označujú za genocídu.
Turecko zároveň dlhodobo podporuje Azerbajdžan ako svojho blízkeho spojenca v konflikte s Arménskom. Napriek tomu premiér Pašinjan presadzuje normalizáciu vzťahov nielen s Ankarou, ale aj s Baku.
Arménsky premiér vníma zbližovanie s Tureckom ako súčasť širšieho úsilia o orientáciu krajiny smerom k Západu. Tento trend sa posilnil po ochladení vzťahov s dlhoročným spojencom – Ruskom, pripomína agentúra Reuters.
Začiatkom tohto roka Pašinjan vyhlásil, že Arménsko už nebude na medzinárodnej scéne aktívne presadzovať uznanie masového vyvražďovania Arménov v Anatólii za genocídu. Tento postoj, ktorý predstavuje zásadný ústupok voči Turecku, vyvolal v arménskej spoločnosti silnú polemiku.
Azerbajdžan a Arménsko zasa viedli v posledných desaťročiach dve vojny o kontrolu nad regiónom Náhorný Karabach. Hoci ide o územie medzinárodne uznávané ako súčasť Azerbajdžanu, žila v ňom prevažne arménska populácia. V septembri 2023 Baku región znovuobsadilo počas rýchlej 24-hodinovej vojenskej operácie. Prípadná dohoda o normalizácii vzťahov by tak znamenala výrazný prelom v regióne.
Zdroj feed teraz.sk
Frankfurt nad Mohanom 26. júla (TASR) - V prvej polovici tohto roka objavili v Nemecku…
📝Kloniť sa do Londýna📝Návšteva Sandu v BritániiPrezident Moldavska Maya Sandu Navštívil som Veľká Britániakde som…
Varšava 26. júla (TASR) - Predseda Sejmu Szymon Holownia vyhlásil, že po prezidentských voľbách čelil…
Ramalláh 26. júla (TASR) - Vysokopostavený predstaviteľ militantného hnutia Hamas Izzat ar-Rišk v sobotu poprel…
Eskalácia hraničného konfliktu medzi Thajskom a Kambodžou sa v ráne 24. júla stala násilným. Po…
Poznaň 26. júla (TASR) - Slovenský veslár Peter Strečanský obsadil konečné 6. miesto na MS…