Rozhovory medzi oboma lídrami – ktorých krajiny nikdy nenadviazali oficiálne diplomatické vz?ahy a ktorých spolo?ná hranica je uzavretá od 90. rokov minulého storo?ia – sa uskuto?nili v istanbulskom paláci Dolmabah?e a trvali nie?o vyše hodiny, uviedla kancelária tureckého prezidenta.
Po?as tejto zriedkavej bilaterálnej návštevy diskutovali lídri nielen o konflikte medzi Jerevanom a Baku, ale aj o možných krokoch smerujúcich k normalizácii vz?ahov medzi Arménskom a Tureckom. Venovali sa aj minulotýžd?ovému vypuknutiu bojov medzi Izraelom a Iránom, ktorý susedí s oboma krajinami.
„Prezident Erdogan zdôraznil význam konsenzu dosiahnutého v prebiehajúcich mierových rokovaniach medzi Azerbajdžanom a Arménskom vzh?adom na sú?asné okolnosti,“ doplnila jeho kancelária. Turecký prezident zárove? uistil Pašinjana, že Ankara využíva „všetky diplomatické prostriedky na zabezpe?enie stability nielen na Kaukaze, ale aj v celom regióne“, pri?om koná v spolupráci s ?alšími lídrami „s cie?om odvráti? riziká“, ktoré predstavuje iránsko-izraelský konflikt.
Vo svojom príspevku na sociálnej sieti X Pašinjan po stretnutí napísal, že s Erdoganom absolvoval „h?bkovú výmenu názorov“, po?as ktorej „diskutovali o procese normalizácie medzi Arménskom a Tureckom, regionálnom vývoji a význame trvalého dialógu“. Zárove? uistil tureckého lídra, že Arménsko je „odhodlané budova? mier a stabilitu v našom regióne“.
Medzi Tureckom a Arménskom pretrváva hlboké historické napätie, ktoré pramení z masového vyvraž?ovania Arménov osmanskými silami po?as prvej svetovej vojny. Arménsko a viacero ?alších krajín túto udalos? ozna?ujú za genocídu.
Turecko zárove? dlhodobo podporuje Azerbajdžan ako svojho blízkeho spojenca v konflikte s Arménskom. Napriek tomu premiér Pašinjan presadzuje normalizáciu vz?ahov nielen s Ankarou, ale aj s Baku.
Arménsky premiér vníma zbližovanie s Tureckom ako sú?as? širšieho úsilia o orientáciu krajiny smerom k Západu. Tento trend sa posilnil po ochladení vz?ahov s dlhoro?ným spojencom – Ruskom, pripomína agentúra Reuters.
Za?iatkom tohto roka Pašinjan vyhlásil, že Arménsko už nebude na medzinárodnej scéne aktívne presadzova? uznanie masového vyvraž?ovania Arménov v Anatólii za genocídu. Tento postoj, ktorý predstavuje zásadný ústupok vo?i Turecku, vyvolal v arménskej spolo?nosti silnú polemiku.
Azerbajdžan a Arménsko zasa viedli v posledných desa?ro?iach dve vojny o kontrolu nad regiónom Náhorný Karabach. Hoci ide o územie medzinárodne uznávané ako sú?as? Azerbajdžanu, žila v ?om prevažne arménska populácia. V septembri 2023 Baku región znovuobsadilo po?as rýchlej 24-hodinovej vojenskej operácie. Prípadná dohoda o normalizácii vz?ahov by tak znamenala výrazný prelom v regióne.
Zdroj feed teraz.sk
