Rozhodnutie banky prekvapilo analytikov, ktorí o?akávali, že banka ponechá referen?nú úrokovú sadzbu stabilnú druhý mesiac po sebe.
Výbor pre menovú politiku odôvodnil ne?akané zvýšenie úrokovej sadzby zhoršením infla?ného výh?adu. Medziro?ná miera inflácie sa totiž vo februári vyšplhala na 67 %, ?o je jej najvyššia úrove? za 15 mesiacov. Mnohé rodiny tak majú problém zaplati? za potraviny, nájom a služby.
Rozhodnutie banky bolo tiež reakciou na prudké znehodnotenie tureckej líry, ktorá neustále prehlbuje svoje rekordné minimum.
Centrálna banka vo vyhlásení uviedla, že bude pokra?ova? v prísnej menovej politike, kým nebude „pozorovaný výrazný a trvalý pokles základného trendu inflácie“.
Prezident Recep Tayyip Erdogan roky presadzoval svoju neortodoxnú politiku a v rozpore so všeobecne akceptovanou ekonomickou teóriou zastával názor, že zníženie úrokových sadzieb spomalí infláciu. Ale séria redukcií úrokov centrálnej banky priniesla Turecku dvojcifernú infláciu a menovú krízu, kým Erdogan vlani po májovom znovuzvolení nezmenil kurz a nevymenoval nový ekonomický tím.
Nový tím centrálnej banky zvýšil základnú úrokovú sadzbu z 8,5 % vlani júni na 45 % v januári 2024 predtým, ako si minulý mesiac urobil prestávku a zastavil dvíhanie úrokov.
„Hoci bol v januári vyhlásený koniec cyklu sprís?ovania menovej politiky, turecká centrálna banka bola nútená zvýši? týždennú repo sadzbu zo 45 % na 50 %,“ skonštatoval Bartosz Sawicki, analytik spolo?nosti Conotoxia. Pod?a neho zvýšenie sadzieb od prezidentských volieb v máji 2023 „nesta?ilo na rýchle napravenie nerovnováhy spôsobenej rokmi nezodpovednej, neortodoxnej politiky“.
Turecká mena, ktorá za rok stratila približne 40 % svojej hodnoty vo?i doláru, sa po štvrtkovom rozhodnutí ?iasto?ne spamätala.
Zdroj feed teraz.sk
