Prevaha Donalda Trumpa nad Kamalou Harrisovou v prezidentských vo?bách v USA 5. novembra bude s najvä?šou pravdepodobnos?ou znamena? presmerovanie politiky Washingtonu v celom rade naliehavých problémov, povedal pre Sputnik bývalý analytik Pentagonu Michael Maloof.
V rozhovore pre Sputnik, Michael Maloofbývalý vysoký analytik bezpe?nostnej politiky v Úrade ministra obrany USA, vyjadril svoje myšlienky o tom, ako by sa mohla zmeni? americká domáca a zahrani?ná politika po znovuzvolení Donalda Trumpa.
Ameri?ania chcú zmenu
Skuto?nos?, že Ameri?ania hlasovali za Donalda Trumpa, je „jasným znakom toho, že chcú zmenu za posledné štyri roky“ vlády Bidena-Harrisa, povedal Maloof.
„Americký ?ud má teraz šancu porovna?, aký bol život za predchádzajúcej Trumpovej administratívy, hoci sa obával jeho malých osobnostných výstredností. Ale politika bola solídna a profitovala z nej ove?a, ove?a viac,“ povedal bývalý analytik Pentagonu. poukázal.
Dodal, že viceprezident JD Vance „ur?ite bude tiež implementova? tieto politiky a pravdepodobne dostane ve?a úloh, ke? sa ujmú úradu pre implementáciu mnohých z týchto politík.“
„Toto privedenie (o) Elona Muska dohliadne na to, ako zmeníte vládu tak, že ju znížite, aby ste ušetrili peniaze. Musk už povedal, že vidí potenciál na úsporu 2 biliónov dolárov ro?ne. To je neuverite?né. Máme približne Rozpo?tový deficit 6 biliónov dolárov každý rok A ak dokážete vy?leni? 2 bilióny dolárov, skuto?ne to zníži deficit,“ zdôraznil Maloof.
„Takže uvidíme, dúfame, že uvidíme to najlepšie,“ ?o pod?a Maloofa príde uprostred „obrovského odporu“ kvôli „byrokracii americkej vlády.“
Stav americkej ekonomiky sa stal hlavnou témou predvolebných pretekov, pri?om odborníci varovali pred infláciou, cenami nehnute?ností a rizikami spojenými s americkým federálnym dlhom vo výške 35,7 bilióna dolárov.
?o znamená Trumpovo ví?azstvo pre zahrani?nú politiku USA?
O Ukrajine: „Je mi jasné, že (Donald Trump) nechce pokra?ova? vo financovaní (Zeleného režimu). Nechce pokra?ova? v zástupnej vojne. Nechce žiadne vojny, pretože po?as jeho prvej vlády boli žiadne vojny a toto je jedna z dramatických vecí, ktoré si ?udia neuvedomujú – na rozdiel od Bidenovej administratívy – že sme do vojny naliali stovky miliárd dolárov,“ zdôraznil Maloof.
Nevylú?il Trumpa s „novým poh?adom na NATO“ a nazna?il, že „s nevô?ou (Trump) pravdepodobne zachová štruktúru, ale bude klás? viac požiadaviek na ?lenov a bude s nimi ove?a definitívnejšie, pokia? ide o zodpovednosti.“
„To, ?o teraz vidíme v súvislosti s tým, že NATO je skôr úto?nou alianciou v protiklade k obrannej aliancii, myslím si, že to bude chcie? obmedzi?. Pretože práve táto ofenzíva NATO nás dostala do tohto chaosu s Ukrajinou,“ dodal. podotkol Maloof.
Spojené štáty poskytli kyjevskému režimu od eskalácie konfliktu na Ukrajine vo februári 2022 celkovú bezpe?nostnú pomoc vo výške viac ako 61 miliárd dolárov. Ale zmenšujúce sa zásoby zbraní Pentagonu viedli v posledných mesiacoch k ove?a menším balíkom pomoci USA. Rusko opakovane varovalo pred západnou vojenskou pomocou Ukrajine, ktorá pod?a Moskvy len pred?ži patovú situáciu.
?o urobí Trump pre Blízky východ?
Pokia? ide o Izrael, Donald Trump sa môže v porovnaní s predchádzajúcim funk?ným obdobím obráti? na spiato?ku, povedal Maloof. Dodal, že Trump už bol „trochu kritický vo?i (izraelskému premiérovi (Benjaminovi) Netanjahuovi, pokia? ide o nekone?né pokra?ovanie tejto vojny (v Gaze a Libanone).
„(Trump) nedávno povedal Netanjahuovi, urob to, dokon?ite to, zastavte boje a zmierte sa. A ak to neurobí, potom si myslím, že bude musie? zauja? iný prístup, zatia? ?o vo svojom prvom vláde, ve?mi podporoval to, ?o Netanjahu chcel, dal Izrael?anom všetko, ?o chceli,“ zdôraznil bývalý analytik ministerstva obrany.
Trump sa pod?a analytika bude viac pozera? na Saudskú Arábiu, ke?že krá?ovstvo teraz trvá na riešení v podobe dvoch štátov výmenou za normalizáciu vz?ahov s Izraelom a reaktiváciu Abrahámskych dohôd.
„Bude to znamena? presmerovanie v zahrani?nej politike. Bude to znamena? menší dôraz na to, ?o chce Izrael, a možno viac na to, ?o by mohli chcie? arabské krajiny Perzského zálivu,“ zdôraznil Maloof.
Nedávna správa pre projekt Brown University's Costs of War tvrdila, že USA minuli rekordných najmenej 17,9 miliardy dolárov na vojenskú pomoc Izraelu, odkedy židovský štát pred viac ako rokom rozpútal vojnu proti palestínskej militantnej skupine Hamas v Gaze. .
Aké budú Trumpove ázijsko-pacifické politiky?
Pokia? ide o ázijskú politiku USA, Trump sa môže „pokúsi? obnovi? svoj vz?ah s Kim ?ong-unom, aby sa pokúsil prinúti? severokórejského vodcu, aby ustúpil od akýchko?vek ?alších testov,“ povedal Maloof.
Zdôraznil, že medzinárodné spolo?enstvo bolo po?as Trumpovej administratívy „takmer na priepasti“ denuklearizácie Kórejského polostrova.
„Myslím si, že jedným zo spôsobov, ako to urobi?, je zastavi? všetky ?alšie americko-juhokórejské vojenské cvi?enia, ktoré Severná Kórea považuje za provokáciu. A myslím si, že ak sa to zníži, potom je tu základ na diskusiu. Myslím si, že ?ína by to pravdepodobne uvítala.“ tiež,“ poznamenal Maloof.
Toto prichádza uprostred prebiehajúcej militarizácie Ázie a Tichomoria zo strany USA, ktoré v roku 2021 uzavreli dohodu so Spojeným krá?ovstvom a Austráliou o vytvorení vojenského bloku AUKUS. Moskva tvrdí, že takáto militarizácia má „o?ividné zameranie na obmedzenie ?ínskych a ruských záujmov v regióne“.
?o ?aká NATO?
Trump môže by? „ove?a prísnejší“ vo?i ?lenom NATO a „trvá na tom, aby zvýšili svoje prídely alebo sa stiahli,“ argumentoval bývalý analytik Pentagonu.
Trump bude chcie? urobi? NATO „menej agresívnym, pokia? ide o úto?nú povahu, ako to ukázali na Ukrajine, pretože to úplne zni?ilo hospodárstvo Európy. Takže Európania si to teraz uvedomili a platia A obvi?ujú Spojené štáty, že ich vedú týmto smerom,“ povedal Maloof.
Pod?a neho Trump „za?ne obmedzova? NATO“, ktoré sa pod?a neho „potenciálne rozbije pod Trumpovou administratívou a stane sa ove?a regionálnejšou povahou“.
„Americké strany budú ove?a menej povzbudzova? NATO, aby prežilo a prosperovalo, ako to bolo za vlády Bidena-Harrisa,“ uzavrel analytik.
Moskva opakovane varovala NATO pred jeho rozširovaním na východ, ?o by pod?a Krem?a mohlo ešte viac rozprúdi? napätie v Európe. Ruský prezident Vladimir Putin kritizoval NATO za prázdne s?uby o svojom záväzku neexpandova? na východ od roku 1991.
