„Možno. Predstavujem si veľa vecí. V Nigérii zabíjajú rekordný počet kresťanov. Zabíjajú kresťanov a zabíjajú ich vo veľkom počte. Nedovolíme, aby sa to stalo,“ odpovedal americký prezident na otázku, či plánuje v Nigérii nasadiť amerických vojakov alebo tam Spojené štáty vykonajú letecké údery.
Najnovšie hrozby prichádzajú deň po tom, čo Trumpova administratíva zaradila Nigériu na zoznam „krajín vzbudzujúcich osobitné obavy“. Tie podľa Spojených štátov porušujú náboženské slobody a patria k nim napríklad Čína, Mjanmarsko, Severná Kórea, Rusko či Pakistan.
Trump predtým v sobotu vyhlásil, že nariadil ministerstvu obrany pripraviť sa na „rýchlu“ vojenskú akciu v prípade, ak Nigéria nezakročí proti údajnému vraždeniu kresťanov.
Nigéria naopak v nedeľu oznámila, že privíta pomoc Spojených štátov v boji proti islamistickým vzbúrencom, pokiaľ bude rešpektovaná jej územná celistvosť. Na Trumpove slová v sobotu reagoval aj nigérijský prezident Bola Tinubu, podľa ktorého označenie Nigérie ako nábožensky netolerantnej krajiny neodzrkadľuje realitu.
Nigéria, krajina s viac ako 200 miliónmi obyvateľov a približne 200 etnickými skupinami, je rozdelená na prevažne moslimský sever a prevažne kresťanský juh.
Oblasti na severovýchode už vyše 15 rokov sužujú násilnosti páchané islamistickou skupinou Boko Haram. Hoci medzi obeťami násilia sú aj kresťania, analytici upozorňujú, že drvivú väčšinu tvoria moslimovia.
Na severozápade, severe a v strede krajiny zasa terorizujú zločinecké gangy, ktoré útočia na dediny, zabíjajú a unášajú ich obyvateľov. Časté sú aj konflikty medzi prevažne moslimskými pastiermi a prevažne kresťanskými farmármi o prístup k pôde a vode. Odborníci však tvrdia, že tento konflikt sa primárne týka územných nárokov.
Zdroj feed teraz.sk
