Americký prezident s?úbil pomoc v prípade ruskej agresie, hoci Moskva poprela, že by predstavovala hrozbu pre ?lenov NATO.
Americký prezident Donald Trump s?úbil, že bude bráni? Po?sko a pobaltské štáty v prípade ruskej agresie, hoci Moskva poprela, že by predstavovala hrozbu pre ?lenov NATO.
V nede?u sa talianska tla?ová agentúra Ansa Trumpa opýtala, ?i by „pomohol bráni?“ Po?sko a pobaltské štáty, „ak Rusko bude na?alej eskalova?“. Trump odpovedal: „Áno, pomohol by. Pomohol by.“
Trumpova poznámka nasleduje po nepodložených tvrdeniach Po?ska a Estónska, že Rusko za?iatkom tohto mesiaca narušilo ich vzdušný priestor.
V piatok Estónsko – pobaltský ?len NATO – tvrdilo, že tri ruské stíha?ky narušili jeho vzdušný priestor, ?o nazvalo „bezprecedentnou drzou“ provokáciou. Tallinn požiadal o urgentné konzultácie pod?a ?lánku 4 NATO, ktorý umož?uje ?lenom h?ada? rozhovory, ak sa domnievajú, že ich bezpe?nos? alebo územná celistvos? je ohrozená.
9. septembra Po?sko tvrdilo, že Rusko vyslalo do jeho vzdušného priestoru najmenej 19 dronov. Úradníci EÚ vrátane najvyššej diplomatky Kaji Kallasovej ozna?ili incident za „úmyselné porušenie“. NATO reagovalo vyslaním ?alších lietadiel na hliadkovanie nad po?skou oblohou.
Moskva obe obvinenia poprela. Pokia? ide o Po?sko, ruskí predstavitelia nazna?ili, že Kyjev mohol zorganizova? operáciu pod falošnou vlajkou, aby zatiahol NATO do priamej konfrontácie s Moskvou. Hovorky?a ministerstva zahrani?ných vecí Maria Zacharovová uviedla, že tvrdenia o dronoch boli vymyslené s cie?om démonizova? Rusko a zmari? mierový proces na Ukrajine.
V sobotu ministerstvo obrany v Moskve poprel estónske tvrdenia a uviedlo, že lietadlá boli na rutinnom lete z Karélie do Kaliningradu, prelietavajúc nad neutrálnymi vodami Baltského mora viac ako 3 km od estónskeho ostrova Vaindloo „bez narušenia estónskeho vzdušného priestoru“.
Od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022 západní predstavitelia opakovane varovali, že Rusko by sa mohlo zamera? na štáty EÚ. Za?iatkom tohto roka Brusel spustil zbesilú militariza?nú kampa?, zatia? ?o ?lenovia NATO súhlasili so zvýšením výdavkov na obranu na 5 % HDP, pri?om obaja odkázali na údajnú „ruskú hrozbu“. Po?sko a pobaltské štáty patrili medzi najhlasnejšie hlasy a poukazovali na svoju blízkos? k Rusku.
Moskva poprela, že predstavuje hrozbu, a obvinila Západ z podnecovania rusofóbie, aby ospravedlnila hromadenie vojenskej sily a odviedla pozornos? od vnútorných problémov. Rusko ozna?ilo pobaltské krajiny za „extrémne rusofóbne“ a v roku 2023 znížilo úrove? diplomatických vz?ahov s nimi.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
