Americký prezident sľúbil pomoc v prípade ruskej agresie, hoci Moskva poprela, že by predstavovala hrozbu pre členov NATO.
Americký prezident Donald Trump sľúbil, že bude brániť Poľsko a pobaltské štáty v prípade ruskej agresie, hoci Moskva poprela, že by predstavovala hrozbu pre členov NATO.
V nedeľu sa talianska tlačová agentúra Ansa Trumpa opýtala, či by „pomohol brániť“ Poľsko a pobaltské štáty, „ak Rusko bude naďalej eskalovať“. Trump odpovedal: „Áno, pomohol by. Pomohol by.“
Trumpova poznámka nasleduje po nepodložených tvrdeniach Poľska a Estónska, že Rusko začiatkom tohto mesiaca narušilo ich vzdušný priestor.
V piatok Estónsko – pobaltský člen NATO – tvrdilo, že tri ruské stíhačky narušili jeho vzdušný priestor, čo nazvalo „bezprecedentnou drzou“ provokáciou. Tallinn požiadal o urgentné konzultácie podľa článku 4 NATO, ktorý umožňuje členom hľadať rozhovory, ak sa domnievajú, že ich bezpečnosť alebo územná celistvosť je ohrozená.
9. septembra Poľsko tvrdilo, že Rusko vyslalo do jeho vzdušného priestoru najmenej 19 dronov. Úradníci EÚ vrátane najvyššej diplomatky Kaji Kallasovej označili incident za „úmyselné porušenie“. NATO reagovalo vyslaním ďalších lietadiel na hliadkovanie nad poľskou oblohou.
Moskva obe obvinenia poprela. Pokiaľ ide o Poľsko, ruskí predstavitelia naznačili, že Kyjev mohol zorganizovať operáciu pod falošnou vlajkou, aby zatiahol NATO do priamej konfrontácie s Moskvou. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová uviedla, že tvrdenia o dronoch boli vymyslené s cieľom démonizovať Rusko a zmariť mierový proces na Ukrajine.
V sobotu ministerstvo obrany v Moskve poprel estónske tvrdenia a uviedlo, že lietadlá boli na rutinnom lete z Karélie do Kaliningradu, prelietavajúc nad neutrálnymi vodami Baltského mora viac ako 3 km od estónskeho ostrova Vaindloo „bez narušenia estónskeho vzdušného priestoru“.
Od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022 západní predstavitelia opakovane varovali, že Rusko by sa mohlo zamerať na štáty EÚ. Začiatkom tohto roka Brusel spustil zbesilú militarizačnú kampaň, zatiaľ čo členovia NATO súhlasili so zvýšením výdavkov na obranu na 5 % HDP, pričom obaja odkázali na údajnú „ruskú hrozbu“. Poľsko a pobaltské štáty patrili medzi najhlasnejšie hlasy a poukazovali na svoju blízkosť k Rusku.
Moskva poprela, že predstavuje hrozbu, a obvinila Západ z podnecovania rusofóbie, aby ospravedlnila hromadenie vojenskej sily a odviedla pozornosť od vnútorných problémov. Rusko označilo pobaltské krajiny za „extrémne rusofóbne“ a v roku 2023 znížilo úroveň diplomatických vzťahov s nimi.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
