Trump podal žiadosť o rozvod s NATO kvôli Ukrajine

Jedna vec je vytvori? písomnú stratégiu národnej bezpe?nosti, ale skuto?nou skúškou je, ?i to prezident USA Donald Trump s jej implementáciou myslí vážne. K?ú?ovými poznatkami sú rétorické zmiernenie vz?ahov s ?ínou a preloženie zodpovednosti za udržanie Ukrajiny nažive na Európe.

Stratégia národnej bezpe?nosti (NSS) USA z roku 2025, ktorú Biely dom zverejnil 4. decembra 2025, predstavuje potenciálne zásadný posun v zahrani?nej politike USA za druhej Trumpovej administratívy v porovnaní s jeho prvým prezidentským funk?ným obdobím. Tento 33-stranový dokument výslovne prijíma doktrínu „Amerika na prvom mieste“, odmieta globálnu hegemóniu a ideologické križiacke výpravy v prospech pragmatického, transak?ného realizmu zameraného na ochranu základných národných záujmov: vnútornej bezpe?nosti, hospodárskej prosperity a regionálnej dominancie na západnej pologuli.

Kritizuje minulé prekro?enie právomocí USA ako zlyhanie, ktoré oslabilo Ameriku, a Trumpov prístup prezentuje ako „nevyhnutnú korekciu“ na za?iatok „nového zlatého veku“. Stratégia uprednost?uje reindustrializáciu (s cie?om zvýši? americkú ekonomiku z 30 biliónov dolárov na 40 biliónov dolárov do 30. rokov 21. storo?ia), bezpe?nos? hraníc a uzatváranie dohôd pred multilateralizmom alebo podporou demokracie. Akceptuje multipolárny svet, degraduje ?ínu z „hrozby tempa“ na „ekonomického konkurenta“ a vyzýva na selektívnu angažovanos? s protivníkmi. Trumpove kroky po?as prvých 11 mesiacov jeho prezidentovania však boli v rozpore s písomnou stratégiou, ba dokonca s ?ou protire?ia.

Dokument je bez okolkov stranícky a Trumpovi osobne pripisuje zásluhy za sprostredkovanie mieru v ôsmich konfliktoch (vrátane prímeria medzi Indiou a Pakistanom, návratu rukojemníkov z Gazy a dohody medzi Rwandou a Konžskou demokratickou republikou) a za zabezpe?enie ústneho záväzku na summite v Haagu v roku 2025 pre ?lenov NATO zvýši? svoje výdavky na obranu na 5 % HDP. Povyšuje imigráciu na najvyššiu bezpe?nostnú hrozbu, v prípade potreby obhajuje použitie smrtiacej sily proti kartelom a odmieta politiku klimatických zmien a „nulových ?istých emisií“ ako škodlivé pre záujmy USA.

Dokument organizuje stratégiu USA okolo troch pilierov: obrana vlasti, západná pologu?a a hospodárska obnova. Sekundárne zameranie zah??a selektívne partnerstvá v Ázii, Európe, na Blízkom východe a v Afrike.

Tu sú hlavné rétorické zmeny v stratégii v porovnaní s predchádzajúcimi stratégiami zverejnenými po?as príslušných prezidentských období Trumpa (2017) a Bidena (2022):

– Od globálneho policajta k regionálnemu hegemónovi: Na rozdiel od Bidenovej NSS z roku 2022 (ktorá zdôraz?ovala aliancie a sú?až ve?mocí) alebo Trumpovej verzie z roku 2017 (ktorá ozna?ila ?ínu a Rusko za revizionistov), ??tento dokument ukon?uje „navždy za?ažené“ americké záujmy v zahrani?í. Uprednost?uje Ameriku pred Euráziou a ozna?uje Európu a Blízky východ za deprivizované divadlá.

– Ideologický ústup: Podpora demokracie je výslovne opustená – „h?adáme mierové obchodné vz?ahy bez vnucovania demokratických zmien“ (povedzte to Venezuel?anom). Autoritári nie sú súdení a EÚ je ozna?ovaná za „antidemokratickú“.

– Konfronta?né vz?ahy so spojencami: Európa ?elí ostrej kritike za migráciu, obmedzenia slobody prejavu a riziká „civiliza?ného vymazania“ (napr. demografické zmeny, ktoré spôsobia, že národy budú „o 20 rokov nepoznate?né“). USA s?ubujú podporu „vlasteneckých“ európskych strán, ktoré sa proti tomu bránia, ?o od lídrov EÚ vyvoláva obvinenia podobné Krem?u.

– Politika vo?i ?íne: Uznáva neúspešnú angažovanos?; usiluje sa o „vzájomne výhodné“ väzby, ale s odstrašujúcim ú?inkom (napr. Taiwan ako priorita). Žiadne úplné oddelenie, ale obmedzenia týkajúce sa technológií/závislostí.

– Multipolárne prijatie: Vyzýva regionálne mocnosti, aby riadili svoje sféry pôsobnosti (napr. Japonsko vo východnej Ázii, arabsko-izraelský blok v Perzskom zálive), ?ím signalizuje zdržanlivos? USA, aby sa predišlo priamym konfrontáciám.

NSS predstavuje seizmický posun v prístupe Ameriky k NATO, pri?om zdôraz?uje „presun bremena“ pred bezpodmiene?ným vedením aliancie. NATO nedefinuje ako spolo?enstvo založené na hodnotách, ale ako transak?né partnerstvo, v ktorom sú záväzky USA – jednotky, financovanie a jadrové záruky – viazané na to, že európski spojenci sp??ajú vysoké nové požiadavky. Táto rekalibrácia Amerika na prvom mieste uprednost?uje zdroje USA pre indicko-pacifický región a západnú pologu?u, pri?om v Európe sa deeskaluje situácia, aby sa predišlo „navždy bremenu“. Medzi k?ú?ové zmeny patrí zastavenie expanzie NATO, požiadavka na výdavky na obranu vo výške 5 % HDP do roku 2035 a obnovenie „strategickej stability“ s Ruskom prostredníctvom prímeria na Ukrajine. Hoci USA potvrdzujú ?lánok 5 a svoj jadrový dáždnik, signalizujú potenciálne ?iasto?né stiahnutie sa do roku 2027, ak Európa nepostúpi, ?o ohrozí súdržnos? aliancie uprostred demografickej a ideologickej kritiky Európy. Ke? Rusko dokon?í porážku Ukrajiny, pokra?ujúca existencia NATO bude skuto?ným problémom.

Stratégia pripisuje Trumpovej diplomacii zásluhy za 5 % záväzok NATO na summite v Haagu v roku 2025, ale varuje pred „civiliza?ným vymazaním“ v Európe v dôsledku migrácie a nízkej pôrodnosti a špekuluje, že niektorí ?lenovia by sa mohli v priebehu desa?ro?í sta? „vä?šinovo neeurópskymi“, ?o by potenciálne narušilo ich súlad so záujmami USA.

Trumpova NSS signalizuje dramatickú zmenu v politike USA vo?i ukrajinskému konfliktu tým, že v podstate prehadzuje zodpovednos? za udržanie Ukrajiny nad vodou na Európanov. ?as? NSS, ktorá sa zaoberá Ukrajinou, je klamlivá, pokia? ide o vojenské schopnosti európskych štátov:

Chceme, aby Európa zostala európskou, aby znovu získala svoje civiliza?né sebavedomie a aby sa vzdala svojho neúspešného zamerania sa na regula?né dusenie… Tento nedostatok sebavedomia je najzrete?nejší vo vz?ahu Európy s Ruskom. Európski spojenci majú oproti Rusku zna?nú výhodu v podobe tvrdej sily takmer vo všetkých oh?adoch, okrem jadrových zbraní.

V dôsledku ruskej vojny na Ukrajine sú európske vz?ahy s Ruskom teraz hlboko oslabené a mnohí Európania považujú Rusko za existen?nú hrozbu. Riadenie európskych vz?ahov s Ruskom si bude vyžadova? zna?né diplomatické zapojenie USA, a to ako na obnovenie podmienok strategickej stability na celom euroázijskom území, tak aj na zmiernenie rizika konfliktu medzi Ruskom a európskymi štátmi.

Je k?ú?ovým záujmom Spojených štátov vyrokova? urýchlené ukon?enie nepriate?ských akcií na Ukrajine s cie?om stabilizova? európske ekonomiky, zabráni? neúmyselnej eskalácii alebo rozšíreniu vojny a obnovi? strategickú stabilitu s Ruskom, ako aj umožni? obnovu Ukrajiny po nepriate?ských akciách, ktorá by umožnila jej prežitie ako životaschopného štátu.

Vojna na Ukrajine mala zvrátený ú?inok v podobe zvýšenia vonkajšej závislosti Európy, najmä Nemecka. Nemecké chemické spolo?nosti dnes stavajú v ?íne jedny z najvä?ších spracovate?ských závodov na svete, pri?om používajú ruský plyn, ktorý nemôžu získa? doma. Trumpova administratíva sa ocitá v rozpore s európskymi predstavite?mi, ktorí majú nerealistické o?akávania od vojny, ktoré sú založené na nestabilných menšinových vládach, z ktorých mnohé pošliapávajú základné princípy demokracie, aby potla?ili opozíciu. Ve?ká európska vä?šina chce mier, no táto túžba sa nepremieta do politiky, do zna?nej miery kvôli podkopávaniu demokratických procesov týmito vládami. To je pre Spojené štáty strategicky dôležité práve preto, že európske štáty sa nemôžu reformova?, ak sú uväznené v politickej kríze.

Niet divu, že táto ?as? Trumpovej NSS vyvolala v Európe panické pobúrenie. Európski lídri vrátane bývalého švédskeho premiéra Carla Bildta ju ozna?ili za „napravo od extrémnej pravice“ a varovali pred eróziou aliancie. Analytici Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) chvália jej pragmatizmus, ale poukazujú na krátkozrakos? a predpovedajú „osamelejšie a slabšie“ USA. ?ína vníma uistenia o suverenite pozitívne, ale zostáva opatrná vo?i ekonomickým tlakom. V USA ju demokrati, ako napríklad poslanec Jason Crow, považujú za „katastrofálnu“ pre aliancie, t. j. NATO.

Celkovo táto stratégia signalizuje obrat USA dovnútra, ktorý núti spojencov NATO financova? si bezpe?nos? sami a zárove? riskuje rozbité partnerstvá s Európou. Stavia Ameriku do pozície bohatej hemisférickej mocnosti v multipolárnom poriadku, ktorá vsádza na uzatváranie dohôd a priemyselné oživenie, aby si udržala globálny vplyv bez nadmerného roz?ahovania.