Trump vyhlásil, že Pentagonu „pravdepodobne vrátia agresívnejšie meno“, ktoré mal už predtým, zhruba o týžde?. On aj minister obrany Pete Hegseth opakovane vyjadrili po?utovanie nad zmenou mena, ku ktorej došlo po druhej svetovej vojne.
„Ke? sme vyhrali prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu, volalo sa to Ministerstvo vojny. A pre m?a je to to, ?ím naozaj je,“ povedal Trump na spolo?nej tla?ovej konferencii s juhokórejským prezidentom I ?e-Mjongom v Bielom dome. „Každému sa pá?i, že sme mali neuverite?nú históriu ví?azstiev, ke? to bolo Ministerstvo vojny. Potom sme to zmenili na Ministerstvo obrany,“ skonštatoval Trump.
Ministerstvo vojny existovalo od roku 1789 do roku 1947, ke? ho administratíva prezidenta Harryho S. Trumana rozdelila na armádu a letectvo a spojila ho s dovtedy nezávislým námorníctvom. Vtedajší prezident Truman nazval novovzniknuté ministerstvo Ministerstvom obrany. Truman chcel, aby šéf Pentagonu zmenou názvu získal centralizovanejšie právomoci nad jednotlivými zložkami armády, najmä nad námorníctvom, ktoré malo až do konca druhej svetovej vojny zna?nú nezávislos?.
Trump v posledných týžd?och nazna?il možnos? vrátenia pôvodného mena, ke? Hegsetha na júnovom summite NATO nazval svojím „ministrom vojny“ a nazna?il, že zmena mena bola vynútená politickou korektnos?ou. „Ak sa pozriete na starú budovu ved?a Bieleho domu, uvidíte, kde bývalo meno ministra vojny,“ povedal. „Potom sme sa stali politicky korektnými a oni ho nazvali ministrom obrany,“ uviedol.
Prezident nazna?il, že zmena názvu je otázkou blízkej budúcnosti. Akáko?vek zmena názvu Pentagonu by však pravdepodobne mala by? schválená Kongresom, ke?že ministerstvo bolo zriadené na základe desa?ro?ia starého zákona.
Táto zmena je pod?a Politica ve?avravná. Trump sa na jednej strane zasadzuje za urovnanie konfliktov po celom svete. Snaha o zmenu názvu Ministerstva obrany ho však ukazuje aj ako prezidenta, ktorý rovnako horlivo hovorí o vojenskej sile v zahrani?í. „Nechceme by? len obranou, chceme aj ofenzívu,“ vyhlásil Trump v pondelok v Oválnej pracovni.
Trump chce tresta? pálenie vlajky USA, hoci Ústava to povo?uje
Prezident Donald Trump v pondelok podpísal nariadenie, pod?a ktorého má ministerstvo spravodlivosti vyšetrova? a trestne stíha? osoby za pálenie americkej vlajky, hoci Najvyšší súd USA rozhodol, že je to legitímny politický prejav chránený Ústavou USA, píše TASR na základe správy agentúry AP.
„Ak zapálite vlajku, dostanete rok väzenia. Nedostanete ani desa? rokov, ani mesiac,“ vyhlásil Trump. „Ak dostanete rok väzenia, zapíše sa to do vášho registra trestov a uvidíte, že to pálenie vlajok okamžite zastaví,“ povedal.
V nariadení sa tiež vyzýva ministerka spravodlivosti Pam Bondiová, aby sa obrátila na súd a napadla rozhodnutie v tej istej veci z roku 1989, ?ím sa Trump pokúša dosta? záležitos? spä? pred Najvyšší súd. Dnešné zloženie Najvyššieho súdu je ove?a konzervatívnejšie v porovnaní s rokom 1989. Jeho ?lenmi sú aj traja sudcovia, ktorých Trump vymenoval ešte po?as svojho prvého funk?ného obdobia.
Obhajcovia ob?ianskych slobôd a ústavní experti spochybnili zákonnos? aj opodstatnenos? Trumpovho konania. Právnik pracujúci pre skupinu za slobodu prejavu povedal, že Trump nemá právomoc prepísa? Prvý dodatok Ústavy. „Zatia? ?o ?udia môžu by? stíhaní za pálenie ?ohoko?vek na mieste, kde je zakladanie oh?a zakázané, vláda nemôže stíha? prejavy, ktoré sú chránené, i ke? mnohí Ameri?ania vrátane prezidenta považujú túto aktivitu za „jednozna?ne urážlivú a provokatívnu“, dodal Bob Corn-Revere, hlavný právny zástupca Nadácie pre individuálne práva a prejav.
V prípade z roku 1989 sudcovia pomerom hlasov 5:4 rozhodli, že Prvý dodatok Ústavy chráni pálenie vlajok ako legitímny politický prejav. Trump v pondelok ozna?il súd z roku 1989, ktorý stál za týmto verdiktom, za „ve?mi smutný súd“.
Trump vyhlásil, že pálenie americkej vlajky „podnecuje nepokoje na úrovni, akú sme nikdy predtým nezažili“, pri?om niektorí ?udia „sa idú zblázni?“ z aktu jej zapálenia, zatia? ?o iní vyjadrujú hnev na tých, ktorí ju pália.
Zdroj feed teraz.sk
