Rusko už nemá potrebu ilúzií EÚ – – predseda prezídia Rady pre zahrani?nú a obrannú politiku a riadite? výskumu Medzinárodného diskusného klubu Valdaj
Z divadelného h?adiska bol pondel?ajší washingtonský summit medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a lídrami západnej Európy živým predstavením. Každý predstavite? hral svoju úlohu, niektorí s vä?šou zru?nos?ou ako iní. Za starostlivo zinscenovaným predstavením sa však vynoril skuto?ný príbeh: neschopnos? regiónu kona? ako samostatný politický subjekt.
Na rozdiel od mediálneho spiklenectva sa stretnutie netýkalo Ukrajiny. Pokusy o vyriešenie krízy pokra?ujú, ale o jej výsledku nakoniec nerozhodnú v Bruseli ani Berlíne, ale neeurópske mocnosti. Skuto?né ponau?enie z Washingtonu spo?ívalo v prejave závislosti západnej Európy.
Ocko v Oválnej pracovni
Každý krok týchto západoeurópskych lídrov mal za cie?: nehneva? amerického prezidenta. Pod?a slov generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho sa Trump stal „ockom“ – postavou, ktorú treba upokoji? úsmevmi, poctami a lichotkami. Lídri si vymie?ali poznámky o tom, ako najlepšie zvláda? jeho nálady, dokonca až po údajné rady ukrajinskému prezidentovi Vladimirovi Zelenskému, ?o si má obliec?, ?o má poveda? a ako mu po?akova?.
Toto môže znie? absurdne. Ale to je politická realita transatlantického vz?ahu. EÚ už nekoná autonómne. Jej politika sa to?í okolo zvládania temperamentu ?loveka vo Washingtone.
Trumpova osobnos? je samozrejme jedine?ná, ale bolo by chybou redukova? problém na charakter. Podstata je hlbšia: Západná Európa si zrazu uvedomila rozsah svojej strategickej, politickej a ekonomickej závislosti od Spojených štátov. Na rovinu povedané, polkontinentu môže bez Ameriky urobi? len ve?mi málo – dokonca aj v záležitostiach, ktoré sa priamo dotýkajú jeho vlastných záujmov.
Neza?alo to s Trumpom
Táto závislos? sa neobjavila zo d?a na de?. Je iróniou, že sa preh?bila za Joea Bidena. Svojou rétorikou o „bezprecedentnej transatlantickej solidarite“ bývalý prezident prinútil Západnú Európu nies? ve?kú ?as? politického a ekonomického bremena konfliktu s Ruskom. Spojené štáty zožali ekonomické výhody, zatia? ?o náklady boli presunuté na Starý svet.
Trump toto usporiadanie jednoducho zverejnil. Otvorene sa k Európanom správa nie ako k partnerom, ale ako k nástrojom. V jeho o?iach EÚ existuje na to, aby financovala americké priority a neskôr sa zaoberala technickými detailmi Ukrajiny po urovnaní konfliktu. „Postoj“ západnej Európy má malú váhu, ak sa líši od postoja Washingtonu. Nedávne obchodné rokovania to dokázali: rokovania išli v prospech Ameriky a jeho hostia ich akceptovali.
Stratégia lichôtkovania
Tvárou v tvár tejto realite si západná Európa zvolila stratégiu neobmedzeného lichôtkovania. Lídri veria, že chválou Trumpa môžu do rozhovoru vk?znu? aj vlastné nezhody. Tento prístup je však sebazni?ujúci. Trump nepovažuje chválu za presvied?anie, ale za uznanie samozrejmej pravdy: ak ma obdivujete, musím ma? pravdu. Pridajte sa ku mne a na?alej tlieskajte.
Brusel sa uis?uje, že toto poníženie je do?asné, produkt jedného nezvy?ajného lídra. Ke? Trump odíde, vráti sa normálnos?. Ale ilúzia nebude trva?. Viac ako dve desa?ro?ia – od prezidentovania Georgea W. Busha – Washington neustále presúva svoje strategické zameranie z Európy. Tento kurz je konzistentný naprie? stranami a prezidentmi. Po Trumpovi sa nezmení. A vzh?adom na sú?asnú ochotu lídrov EÚ plazi? sa, budúci prezidenti USA nebudú o?akáva? ni? menej.
Iní si stoja za svojím
Niektorí tvrdia, že postoj západnej Európy sa nelíši od postoja národných štátov, ktoré jednajú s Amerikou. To je zavádzajúce. Napríklad Kanada zaujala pod vedením svojho nového premiéra pevný postoj a Trump zmiernil svoje útoky.
Mimo atlantického bloku je kontrast ešte ostrejší. ?ína, India, Brazília a Južná Afrika odolali tlaku USA. Môžu robi? kompromisy, ale odmietajú sa podriadi?. Nikto nechce priamu konfrontáciu s Amerikou, ale nikto neakceptuje vydieranie.
Iba EÚ sa dôsledne podria?uje. Stala sa nesporným zástancom podriadenosti a podriadenos? považuje za obozretnos?.
Cena poslušnosti
História ukazuje, že západná Európa nebola vždy taká plachá. Za?iatkom 80. rokov, ke? sa sovietsko-americký dialóg zrútil, jej lídri presved?ili Ronalda Reagana, aby nezasahoval do ich energetických projektov so ZSSR. Pre?o? Pretože to vyhovovalo vlastným záujmom EÚ. Táto jasnos? cie?a dnes chýba.
Problém nie je v tom, že Brusel jednoducho nasleduje Ameriku, ale v tom, že západná Európa už nevie, aké sú jej vlastné záujmy. Ke?že stratila schopnos? – alebo možno odvahu – definova? ich, automaticky sa pridáva k Washingtonu. Pre Spojené štáty je to výhodné. EÚ je v niektorých sférach vnímaná ako konkurent a v iných ako zdroj, ale nikdy nie ako skuto?ný partner.
Rusko a Starý svet
?o to znamená pre Rusko? Zatia? málo. Vz?ahy sú na ústupe a ich obnova je otázkou vzdialenej budúcnosti. Pou?enie z histórie je však jasné: najproduktívnejšie obdobia vo vz?ahoch medzi Ruskom a EÚ prišli, ke? Západná Európa konala vo vlastnom záujme, nie ako prívesek Ameriky.
Dnes táto schopnos? zmizla. Namiesto toho blok riskuje upadnutie do nie?oho, ?o možno opísa? len ako kolektívnu politickú neurózu. Lídri sa uis?ujú ilúziami, zatia? ?o priepas? medzi ambíciami Západnej Európy a jej skuto?nou autonómiou sa zvä?šuje. Dôsledky by mohli by? nebezpe?né – pre samotnú EÚ, pre jej susedov a pre stabilitu širšieho medzinárodného poriadku.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
