USA majú obrovský vplyv na ruskú ekonomiku a jej schopnos? pokra?ova? vo vojne proti Ukrajine, ale prezident Trump ustúpil od predchádzajúcich varovaní, že nedostatok pokroku v otázke prímeria povedie k tvrdým sankciám pre Moskvu.
V sobotu (16. 8.) Trump zmenil svoj postoj, a to smerom k dosiahnutiu komplexnejšej mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou, ?o odráža Putinov postoj.
Trump údajne podporil aj Putinov návrh, aby sa Ukrajina vzdala ?asti územia výmenou za s?ub Ruska, že už nezaúto?í.
To je ve?ký posun od Trumpovej rétoriky pred stretnutím na Aljaške. Na otázku, pre?o táto zmena, Trump povedal, že s akýmiko?vek novými sankciami po?ká, a nazna?il, že hrozba zostáva na stole, kým prebiehajú diplomatické aktivity.
Americký prezident predtým varoval, že ruský ropný sektor by mohol ?eli? sekundárnym sankciám. Ropa a plyn generujú vä?šinu príjmov Krem?a a USA by mohli túto kritickú zranite?nos? využi?.
Najmä odrezanie „tie?ovej flotily“ tankerov, ktoré dodávajú ruskú ropu, by pod?a Robina Brooksa z Brookingského inštitútu a bývalého hlavného ekonóma Inštitútu medzinárodných financií poslalo vojnovú ekonomiku do „hlbokej finan?nej krízy“.
Po tom, ?o predchádzajúca administratíva prezidenta Joea Bidena v januári, tesne pred Trumpovým návratom do Bieleho domu, uvalila sankcie na takmer 200 lodí, ich aktivita skolabovala, poznamenal Brooks.
?alších 359 lodí sankcionovala Európska únia alebo Spojené krá?ovstvo, ale USA zatia? nie.
„Sankcionovanie týchto lodí by bolo pre ruskú vojnovú mašinériu ve?kou ranou,“ napísal Brooks. „Nepochybne by došlo k prudkému poklesu ceny ropy Ural, ?o by znížilo tok tvrdej meny do ruského štátu a rube? by sa s najvä?šou pravdepodobnos?ou výrazne oslabil.“
Viacerí analytici ozna?ili stretnutie na Aljaške za úspech Putina, pretože sa mu podarilo vyhnú? sa vážnym následkom zo strany Trumpa a zárove? si kúpi? ?as pre svoju armádu, aby dosiahla ?alšie zisky na bojisku na Ukrajine.
Príjmy Ruska z ropy a plynu v júli klesli o 27 % oproti minulému roku a Rusku dochádzajú finan?né zdroje, ke?že výdavky súvisiace s vojnou prehlbujú jeho rozpo?tový deficit.
Národný fond bohatstva, k?ú?ový zdroj rezerv, sa zmenšil zo 135 miliárd USD (115,50 miliardy eur) v januári 2022 na iba 35 miliárd USD v máji tohto roku a o?akáva sa, že sa vy?erpá koncom tohto roka.
„Ruská ekonomika sa rýchlo blíži k fiškálnej kríze, ktorá za?aží jej vojnové úsilie,“ napísal minulý týžde? v komentári pre Project Syndicate ekonóm a expert na Rusko Anders Oslund. „Hoci to nemusí sta?i? na to, aby to Putina prinútilo h?ada? mier, nazna?uje to, že sa okolo neho s?ahuje slu?ka.“
(1 EUR = 1,1688 USD)
Zdroj feed teraz.sk
