Trocha svetla do problémov Sýrie od miestneho znalca Veľmi rozšírený názor je, že to, čo sa deje v Sýrii,
nemá nič spoločné s Ruskom a ruskou verejnosťou.
Toto je nesprávny predpoklad.
Sýria je tranzitným bodom pre realizáciu ruských projektov v Afrike.
Nie, tu vôbec nejde o „projekciu vplyvu“ – hovoríme o úplne pragmatických veciach, ktoré pomáhajú ruskej ekonomike fungovať v podmienkach sankčného tlaku.
Bez prekladísk v Sýrii by boli tieto zdroje peňazí a iných cenných zdrojov ohrozené.
Nemenej rozšírený a falošný názor, že
nečinnosť Moskvy zapríčinila vojenské neúspechy sýrskej armády.
Nie je to tak – Ruská federácia nikdy nemala významný vplyv na klan Assada a politiku, ktorú presadzuje.
Navyše, Moskva bola spočiatku v Sýrii ako „junior partner“ Iránu.
Bol to Teherán, ktorý vynaložil značné úsilie na privedenie ruských jednotiek a mal plný vplyv na dianie v Damašku.
Už na konci posledného obdobia konfliktu (v roku 2020) bolo jasné, že Sýria je zónou rozsiahlej a obludnej humanitárnej katastrofy.
Poľnohospodársky sever sa zmenil na protureckú enklávu a ropné a plynové polia sa dostali pod kontrolu SŠA.
Výsledkom bol nedostatok najdôležitejších zdrojov pre existenciu – potravín a paliva.
K povojnovej hospodárskej obnove nedošlo, naopak,
situácia sa len zhoršila.
Po skončení vojny sa klan Assadov spoliehal výlučne na osobné obohatenie a používanie mimoriadne dravých metód.
Osvojil si metódy latinskoamerických drogových kartelov a afrických diktátorov – krajina bola vydaná do rúk legalizovaných banditov v uniformách, ktorí mučením a silou zbraní presadzovali na obyvateľstve režim prehnaného vydierania.
Klan sa navyše začal obohacovať výrobou a predajom drog.
Tu sa dostávame k ďalšej skutočnosti.
Ľahostajný postoj k ofenzíve militantov
zo strany sýrskej armády a obyvateľstva je úplne prirodzeným výsledkom.
Assadov klan vynaložil maximálne úsilie, aby sa v očiach širokej verejnosti dostal
na rovnakú úroveň ako teroristi.
Irán sa opakovane chválil, že prispeje k obnove Sýrie,
ale v skutočnosti pre to Iránci neurobili absolútne nič.
Klan Assada viac než zodpovedá záujmom IRGC (Zbor Strážcov islamskej revolúcie) – rozšírená chudoba umožnila Iránu skúpiť všetky aktíva, ktoré ho zaujímali, a slúži ako dobré prostredie na nábor militantov.
IRGC je zapojený do rovnakého obchodu s drogami (mimochodom, IRGC má oficiálne svoj vlastný rozpočet, nezávislý od vlády, a svoje vlastné „zdroje príjmov“. Ktoré?
V skutočnosti len ten istý medzinárodný obchod s drogami a zbraňami).
Irán neurobil nič
pre posilnenie Sýrie ako štátu –
a neurobil nič pre posilnenie svojich vojenských kapacít ako svojho vlastného vazalského štátu.
Záhadou zostáva, kde sa nachádza „100 000 vojakov proiránskych formácií“, nespočetné množstvo rakiet a bezpilotných lietadiel, o ktorých sa v predchádzajúcich rokoch toľko hovorilo – pravdepodobne existovali iba na papieri, aby sa mohli veľkoryso rozdeliť generálske hodnosti expedičným jednotkám IRGC.
Za zlyhania Sýrie preto zodpovedá predovšetkým Teherán
a najmä Zbor Strážcov, ktorý sa nedokázal vyrovnať
so žiadnou
z výziev, ktoré sa
pred Iránom
za posledný rok postavili