Trnavské divadlo inscenáciou Zmeškané rozhovory hovorí o komunikácii

Trnava 4. februára (TASR) – Trnavské Divadlo Jána Palárika (DJP) uviedlo v piatok (2. 2.) a v sobotu (3. 2.) v dvoch premiérach inscenáciu Zmeškané rozhovory, na ktorej sa podieľali traja režiséri. Je sondou do medziľudských vzťahov a poukazuje na stratu komunikácie a porozumenia v spoločnosti, každá z jej tretín využíva iné prostredie a situácie, má inú režijnú poetiku a tvorivý prístup.

„Máme výnimočnú, jubilejnú 50. sezónu, ktorou oslavujeme históriu nášho divadla. Sme však už v 21. storočí a chceme ukázať, že toto divadlo si tradíciu váži, no zároveň sa otvára budúcnosti. Preto sme tento titul zaradili ako pohľad smerom dopredu, ako nadväzovanie na trendy a prihlásenie sa k moderným prúdom v divadelnej estetike,“ uviedla riaditeľka DJP Zuzana Hekel.

Hosťujúci režisér David Jařab v úvodnej časti Etwans ganz anderes skúma možnosti jazyka v rovine vzťahovej intimity. Ako scénu si zvolil stupídnu televíznu šou s moderátormi v kostýmoch obdobia markíza de Sade. Palcami hore a dole o osude dvoch zúčastnených párov rozhoduje zbor. Dvojice majú problém a cesta von je z toho iná, ako asi všetci čakajú. Režisér obsadil Silviu Soldanovú, Braňa Mosného, Vladimíra Jedľovského, hosťujúcu Ľubu Dušaničovú, Danu Droppovú a Martina Hronského. Minidráma sa odohráva vo veľkej sále divadla, pričom herci a diváci si vymenili hľadisko a javisko.

Zmeškané rozhovory II sú O nesmrteľnosti duše a ich tvorcom je Rastislav Ballek. Uvádza, že sa inšpiroval prvým komplexným uvažovaním o jazyku v európskej kultúre, Platónovými dialógmi. Režisér si vystačil s dvojčlenným obsadením, pričom všetok text dialógu Sokrata a ďalších filozofov pripadol Martinovi Hronskému. Hosťujúci študent herectva Lukáš Herc mohol využiť svoje pohybové danosti na stvárnenie duše. Ballek inscenoval v zrkadlovej sále divadla, kam sa obecenstvo po prvej časti presunulo. O hudobnú časť sa postarali violončelista Andrej Gál a klavirista Peter Javorka.

Poslednú časť triptychu Hladina ticha mala pod taktovkou umelecká šéfka DJP Lucia Mihálová. V divadelnom štúdiu vypovedá o zúfalstve matky (Ľuba Dušaničová) s problémovým synom, o zúfalstve starnúcej učiteľky (Tatiana Kulíšková) v požiadavkách doby na pedagogický proces a o otázkach syna (Lukáš Herc) v pohľade na svet. Príbeh je zostavený z anonymných odpovedí respondentov v dotazníku, ktoré divadlo rozoslalo na špeciálno-pedagogické a logopedické centrá v regióne.

„Pri našej polstoročnici považujeme za dôležité poukazovať, že divadlo žije so svojimi divákmi, že sa nevenuje iba veľkým spoločenským či politickým problémom. Že sa chceme pozrieť na osudy obyčajných ľudí, že nie sme archaická inštitúcia, kde premieľame príbehy staré dvesto rokov,“ dodala Mihálová.