Držite? chráneného zemepisného ozna?enia na procese získania zna?ky spolupracoval s odborníkom a sladovnícko-pivovarníckym historikom Jurajom ?ajkom a Úradom priemyselného vlastníctva SR. „História a kvalita sladu z Trnavskej tabule je silná a dlhá. Kvalita trnavského sladu vychádza nielen z pôdno-klimatických podmienok, ale stoja za ?ou najmä ?udia, ktorí tu stáro?ia pestovali a š?achtili ja?me? sladovníckej kvality a spracovávali ho na slad,“ povedal Kraj?ovi?.
Trnavský slad je potravinársky ja?menný slad svetlého plzenského typu, ur?ený najmä na výrobu piva. Pripravuje sa z vyš?achtených certifikovaných odrôd dvojradového ja?me?a primárne vypestovaných na Trnavskej tabuli. V dôsledku teplého a suchého podnebia a pôdnych podmienok v tejto oblasti sú zrná vä?šie, dosahujú d?žku osem až 10 milimetrov, šírku tri až štyri milimetre a hrúbku tri až štyri milimetre. Obsahujú viac škrobu, 64 až 66 percent, z dôvodu nižších dusíkov v zrne, ?ím zaru?ujú vä?šiu extraktívnos? v slade, ?asto presahujúcu 83 percent a výnimo?ne dosahujúcu až 85 percent.
Slovensko sa zara?uje medzi top 10 svetových exportérov sladu na svete a je jeho piatym najvä?ším exportérom v Únii. Slad je najvýznamnejšia exportná komodita po prvom spracovaní v krajine. Ro?ne sedem slovenských sladovní pokryje dopyt po slade nielen všetkých pivovarov, ale aj mlynov na Slovensku.
Ro?ne sa na Slovensku vyrobí okolo 280.000 ton sladu, na ktorý sladovne spotrebujú viac ako 370.000 ton sladovníckeho ja?me?a prioritne od viac ako 500 po?nohospodárov na Slovensku. Hodnota exportu sladu dosahuje ro?ne 130 miliónov eur, povedal Vladimír Machalík, výkonný riadite? Slovenského združenia výrobcov piva a sladu.
Prvé odkazy na sladov?u v Trnave sa datujú do roku 1395, ke? bola jedna z piatich mestských brán pomenovaná Sladovnícka brána. Celkovo bolo v Trnave až pä? sladovní. ?alšia zmienka o tradícii výroby piva a sladu v trnavskom regióne siaha do 16. storo?ia, ke? boli v meste Trnava dva pivovary. Do dejín pivovarníctva v Trnave sa významnou mierou zapísalo 18. storo?ie, ke? v roku 1752 dostalo mesto povolenie od krá?ovskej komory postavi? nový pivovar pri starom pivovare, ktorý už kapacitne nesta?il. Prvý mestský pivovar sa postupne zameral len na výrobu sladu, zhrnul ?ajko.
Slovensko je aktuálne jedinou krajinou v Únii, ktorá disponuje dvomi chránenými zemepisnými ozna?eniami sladu. „Celkovo máme 11 zemepisných chránených ozna?ení, medzi ktoré patria napríklad Oravské korbá?iky, Liptovské droby ?i Levický slad. Slovensko má potenciál na zaregistrovanie chránených zemepisných ozna?ení ove?a vä?ší. Aktuálne máme v procese registrácie tri produkty – Muránske buchty, Brhlovské podlievané buchty a Liptovské šialence,“ skonštatoval Pavol Gregor?ok, predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR.
Zdroj feed teraz.sk
