Od budúceho roka budú všetky ?lenské štáty povinné zabezpe?i? zavedenie a vykonávanie triedeného zberu textilu. Táto povinnos? neobíde ani Slovensko. Dnes je do triedeného zberu textilu na Slovensku zapojených odhadom 77 % obcí. Z výsledkov textilnej štúdie a dotazníkového prieskumu, ktorý autori štúdie realizovali v sú?innosti so ZMOS, vyplýva, že obce naj?astejšie zabezpe?ujú zber textilu prostredníctvom špecializovaných kontajnerov, zberných dvorov, swapov alebo charitatívnych zbierok. Platí, že ?ím je vä?ší po?et obyvate?ov v obci, tým je zapojenos? obce do triedeného zberu textilu vä?šia .
Ako je to so zberom textilu na Slovensku dnes?
Na Slovensku pôsobí viacero spolo?ností, ktoré realizujú zber prostredníctvom špeciálnych zberných nádob na použité oble?enie alebo cez ú?as? v komunálnych programoch, ako napríklad sezónny zber, kde obce alebo mestá zbierajú použité oble?enie. Okrem týchto spolo?ností tu pôsobia aj dve ve?kokapacitné triediace strediská – spolo?nosti TEXTILE house a HUMANA, v ktorých je textil ?alej dotrie?ovaný a klasifikovaný na základe jeho stavu, materiálu, potenciálu na opätovné použitie a cie?ového trhu.
Spolu so zavedením triedeného zberu textilu sa tiež o?akáva zvýšený nárast textilu ur?eného na opätovné použitie. Obe spolo?nosti preto prijali proaktívne opatrenia, ako je napríklad investovanie do nových triediacich technológií, ?i navýšenie kapacity. „Každoro?ne navyšujeme našu kapacitu o 5–7 %, a inak tomu nebude ani v roku 2025. V roku 2024 plánujeme vytriedi? 7 500 ton textilu, v budúcom roku to bude ur?ite viac ako 8 000 ton. To znamená, okrem pozitívneho vplyvu na životné prostredie, aj nové pracovné príležitosti v Martinskom okrese,“ hovorí Jana Kavalierová, Financial and Compliance Manager zo spolo?nosti HUMANA a Triediaceho centra.
Spolo?nos? TEXTILE house nakupuje spotrebný textil predovšetkým zo západnej a severnej Európy, pri?om denne spracuje vo svojom triediacom centre v Senci s rozlohou 16,000 m² v priemere 110 ton textilu. Viac ako 70 % týchto materiálov sa triedi za ú?elom ich opätovného použitia, z ?oho 30-40 % sa predáva prostredníctvom ich siete 175 second-hand a vintage obchodov v 11 európskych krajinách vrátane Slovenska. „V spolo?nosti TEXTILE house sa usilujeme vytvára? pridanú hodnotu naprie? celým európskym hodnotovým re?azcom, ?o je zdôraznené v našom pevnom partnerstve so spolo?nos?ou Refashion France, prvou európskou organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV) pre rozšírenú zodpovednos? výrobcov (RZV) v oblasti textilu. Taktiež sa hrdo hlásime k tomu, že sme jediným partnerom spolo?nosti Refashion pre oblas? triedenia textilu v strednej a východnej Európe. S cie?om posilni? náš pozitívny dopad na hospodárstvo, spolo?nos? a životné prostredie, splni? rastúce požiadavky priemyslu a zastáva? ešte významnejšiu úlohu v hodnotovom re?azci, sme popri iných úsiliach a iniciatívach, investovali aj do technológií vysledovate?nosti a systémov triedenia. Odhadujeme, že v roku 2024 spracujeme viac ako 20 000 ton textilu, pri?om po?as nasledujúcich piatich rokov máme záujem túto kapacitu zdvojnásobi?,“ povedala Jane Nielsen, konate?ka spolo?nosti TEXTILE house v októbri tohto roku po?as diskusie za okrúhlym stolom, ktorú spoluorganizovali Circular Slovakia a ?eský cirkulární hotspot, a ktorá sa konala v TEXTILE house ako sú?as? cirkulárnej návštevy. Viac ako 20 ú?astníkov z Ma?arska, ?eska, Francúzska a Slovenska diskutovalo o budúcnosti cirkulárnej ekonomiky v textilnom priemysle, najmä z poh?adu výziev a príležitostí spojených s povinnos?ou pre samosprávy zavies? od 1. januára 2025 triedený zber pre textil a implementáciou rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) pre textil.
Spolo?nosti ako TEXTILE house ?i HUMANA prispievajú k budovaniu cirkulárnej ekonomiky prostredníctvom udržate?ného manažmentu spotrebite?ského textilu. Ich aktivity pomáhajú zvyšova? mieru opätovného použitia textilu. „Cirkulárna ekonomika zohráva v textilnom re?azci k?ú?ovú úlohu. Postspotrebite?ský textil sa takto nestáva odpadom, ale dostáva druhý život,“ konštatuje Denisa Rášová predsední?ka platformy Circular Slovakia.
Najvhodnejšia by bola rozšírená zodpovednos? výrobcov
Triedený zber textilu sa stane na Slovensku a v EÚ povinným od 1. januára. Niektoré štáty však už dnes realizujú efektívny zber a financovanie textilu, pri?om jedným z najefektívnejších sa aktuálne javí francúzsky model. Francúzsky systém zberu textilu využíva princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov, kde výrobcovia platia poplatky do spolo?nosti Refashion, ktorej úlohou je zabezpe?ova? prevenciu a nakladanie s textilnými výrobkami po skon?ení ich životnosti pre spolo?nosti, ktoré tieto výrobky uvádzajú na trh. Refashion poskytuje svoje služby rôznym stranám zainteresovaným v zbere textilu: obchodníkom, prevádzkovate?om triedenia a zberu, miestnym a verejným orgánom, realizátorom projektov ?i širokej verejnosti .
Denisa Rášová z Circular Slovakia dop??a: „Slovensko sa môže sta? lídrom v oblasti nakladania s postspotrebite?ským textilom a vzorom pre ?alšie krajiny, podobne ako pri zálohovom systéme pre nápojové PET f?aše a plechovky. Je však nevyhnutné inšpirova? sa funk?nými systémami zo zahrani?ia, napríklad tým z Francúzska, zoh?adni? lokálne špecifiká, no najmä spolupracova? so všetkými relevantnými hrá?mi v hodnotovom re?azci textilu, ktorí prinášajú unikátne know-how, skúsenosti a technológie.“
Potrebu aplikova? systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov na textil zdôraz?ujú aj organizácie zodpovednosti výrobcov. „Tak ako pre iné prúdy odpadu z vyhradených výrobkov je rozšírená zodpovednos? výrobcov vhodným režimom na zavedenie funk?ného systému zberu a spracovania textilného odpadu. To znamená zodpovednos? by sa mala vz?ahova? na výrobcov a tí by mali v plnej miere zabezpe?i? fungovanie celého systému. Výrobcovia textilu by tak mali zodpoveda? za celý životný cyklus ich výrobkov – od ich návrhu, cez predchádzanie vzniku odpadu a posilnenie opätovného použitia až po ich recykláciu alebo iné zhodnotenie,“ vysvet?uje Martina Rodenáková, riadite?ka oddelenia vonkajších vz?ahov a právnych služieb z OZV ENVI – PAK.
Triedený zber textilu je výzvou aj pre obce
Ministerstvo životného prostredia v júli publikovalo Metodickú príru?ku pre obce k nakladaniu s textilom od 1. 1. 2025, ktorá ur?uje, že povinnos? zabezpe?i? zavedenie a vykonávanie triedeného zberu textilu budú ma? obce. Príru?ka definuje dva spôsoby, ako sa obce môžu vysporiada? s textilným odpadom. Prvý je jeho zber a odovzdanie zazmluvnenej firme, ktorá má zabezpe?i?, že bude zrecyklovaný a vykáza? túto povinnos? štátu. Druhý spôsob je postúpi? textil vhodný na opätovné použitie ?alej ?u?om, avšak tento textil sa už do štatistiky o vytriedení nezarátava . Sú však obce na túto povinnos? pripravené?
Napríklad mesto Bratislava už dnes nap??a legislatívne podmienky tým, že zber textilu a šatstva prebieha na jeho území v režime odpadu. Daniel Kleman, vedúci oddelenia životného prostredia mesta Bratislava upozor?uje, že takáto situácia vôbec nie je samozrejmos?ou v iných obciach: „Viaceré obce na Slovensku sa stretávajú s tým, že množstvo a kvalita vyzbieraného textilu na ich území nesp??a parametre, ktoré by zberovým spolo?nostiam umož?ovali predaj tohto textilného odpadu. Preto zberové spolo?nosti žiadajú od samospráv, aby im tento systém financovali, na ?o samosprávy, samozrejme, nie sú pripravené, ke?že s takouto možnos?ou nepo?ítali a nemajú ju ani zahrnutú vo svojich rozpo?toch.“
?ubica Vargová, environmentálna konzultantka z OZV NATUR-PACK ho dop??a: „Pomohlo by, keby v zákone bolo jasne dané, akým spôsobom sa má textil zbiera?, ale predovšetkým kto má financova? celý systém. Férovejším riešením by bola už spomínaná rozšírená zodpovednos? výrobcov, kedy by celý systém financovali samotní výrobcovia a nie obyvatelia, teda obce, ako tomu bude od roku 2025.“
Zavedenie triedeného zberu textilu so sebou prinesie rôzne výzvy, ale aj potenciál, ako výrazne zníži? textilný odpad. K?ú?ové bude zabezpe?i? nielen dostatok zberných miest a efektívnu logistiku, ale aj ?alšie nakladanie s textilom, jeho umiestnenie na trh, zhodnotenie textilného odpadu a v neposlednom rade aj vytvorenie odbytu pre recyklovaný textil. Nakoniec až prax ukáže, ako rýchlo sa systém podarí zavies? a aké výsledky prinesie.
To, akým spôsobom bude nakoniec triedený zber textilu financovaný, rozhodnú ?lenské štáty Európskej únie. Aktuálne je Smernica o odpadoch, ktorá bude definova? spôsob fungovania a financovania systému zberu textilu v procese revízie. Sú?asný návrh Smernice po?íta so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov ako povinným mechanizmom pre všetky ?lenské štáty. Veríme, že Slovensko bude aktívne participova? na zmene Smernice spolu s ?alšími ?lenskými štátmi EÚ, nako?ko je v našom spolo?nom záujme ma? nastavený spolo?ný systém, ktorý bude fungova?. Výsledky môžeme o?akáva? na jar v roku 2025.
Zdroj feed teraz.sk
