Ako rezort vysvetlil, sú?asný spôsob realizácie výkonu trestu povinnej práce, v zmysle ktorého o jeho výkone rozhoduje predseda senátu, prípadne samosudca, predstavuje zna?nú administratívnu zá?až pre súdy. Zárove? spôsobuje zbyto?né ?asové prie?ahy medzi právoplatnos?ou rozsudku a reálnym za?iatkom výkonu trestu zo strany odsúdeného.
Významné postavenie v tomto procese má pod?a MS proba?ný a media?ný úradník, ktorý predstavuje sprostredkovate?a medzi rozhodnutím sudcu a skuto?ným výkonom trestu na strane odsúdeného. Efektívnejším postupom sa pod?a MS javí, aby výkon trestu povinnej práce po právoplatnosti rozhodnutia súdu naria?oval priamo proba?ný a media?ný úradník, ktorý má potrebné odborné kompetencie a skúsenosti na realizáciu tohto typu trestu. „Proba?ný a media?ný úradník zárove? prejedná s odsúdeným podmienky výkonu trestu, zoh?adní jeho osobné pomery, zdravotný stav, vzdialenos? miesta výkonu trestu a následne rozhodne o mieste a druhu práce, ktorú bude odsúdený vykonáva?,“ priblížilo MS. Zdôraz?uje, že celý proces má technicko-administratívny charakter a nijakým spôsobom nezasahuje do podstaty trestu, ktorý už bol zákonne uložený súdom. Proba?ný a media?ný úradník by mal po novom rozhodova? aj o prerušení a odklade výkonu trestu povinnej práce namiesto predsedu senátu.
?alej by sa mohla novelou zákona zruši? Rada pre probáciu a mediáciu. Predkladate? tento zámer odôvod?uje tým, že tento poradný systém objektívne nesplnil svoj cie?. „Postavenie Rady, jej fungovanie a proces bol a na?alej je zna?ne ?ažkopádny, pri?om nereflektuje požiadavky aplika?nej praxe,“ argumentuje MS. Rada by sa tak mohla nahradi? vytvorením poradných orgánov ad hoc, ktoré by bez potreby zložitého procesného postupu reagovali na potreby aplika?nej praxe. „Zmyslom poradného orgánu ad hoc je, že ide o do?asne alebo špeciálne zriadený orgán ‚na mieru‘, je vytvorený na ur?itý ?as a riešenie konkrétnej úlohy, problému alebo situácie,“ ozrejmil predkladate? s tým, že vytvorenie týchto orgánov sa v praxi ukázalo ako efektívnejšie a pružnejšie.
Po novom by sa tiež mohla zavies? definícia proba?ného a ochranného doh?adu, jeho ú?el a jeho výkon proba?nými a media?nými úradníkmi. Zavies? by sa mohol aj nový pojem mediácia v trestnom konaní. „Ide o dobrovo?ný proces riešenia konfliktu medzi obvineným a poškodeným. Vo vhodných prípadoch môže by? mediácia vykonaná osobitnou formou za ú?asti ?alších subjektov alebo komunity,“ spresnilo MS.
Návrh zákona tiež explicitne stanovuje možnos? využitia mediácie aj na prípady zlo?inov a obzvláš? závažných zlo?inov v štádiu vykonávacieho trestného konania, ak je to v záujme obete a za dodržania prísnych bezpe?nostných a procesných záruk. Cie?om tejto úpravy je posilni? postavenie obete v trestnom konaní a umožni? jej aktívne participova? na riešení následkov trestného ?inu. Základným princípom navrhovanej úpravy je dobrovo?nos? a informovaný súhlas všetkých strán, pri?om osobitný dôraz sa kladie na ochranu obete. Obeti je zaru?ené právo kedyko?vek svoj súhlas s mediáciou odvola?, ?ím sa predchádza akémuko?vek nátlaku alebo sekundárnej viktimizácii. Dôležitou podmienkou je aj to, že páchate? uzná základné skutkové okolnosti prípadu, ?ím sa zabra?uje zneužitiu mediácie na popieranie viny alebo znižovanie zodpovednosti. „Navrhovaná právna úprava má prispie? k vä?šej spokojnosti obetí s priebehom trestného konania, k efektívnejšej resocializácii páchate?ov prostredníctvom prijatia zodpovednosti, ako aj k zníženiu recidívy a prevencii ?alšej kriminality,“ doplnilo MS.
Ú?innos? novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2026.
Zdroj feed teraz.sk