Ako rezort vysvetlil, súčasný spôsob realizácie výkonu trestu povinnej práce, v zmysle ktorého o jeho výkone rozhoduje predseda senátu, prípadne samosudca, predstavuje značnú administratívnu záťaž pre súdy. Zároveň spôsobuje zbytočné časové prieťahy medzi právoplatnosťou rozsudku a reálnym začiatkom výkonu trestu zo strany odsúdeného.
Významné postavenie v tomto procese má podľa MS probačný a mediačný úradník, ktorý predstavuje sprostredkovateľa medzi rozhodnutím sudcu a skutočným výkonom trestu na strane odsúdeného. Efektívnejším postupom sa podľa MS javí, aby výkon trestu povinnej práce po právoplatnosti rozhodnutia súdu nariaďoval priamo probačný a mediačný úradník, ktorý má potrebné odborné kompetencie a skúsenosti na realizáciu tohto typu trestu. „Probačný a mediačný úradník zároveň prejedná s odsúdeným podmienky výkonu trestu, zohľadní jeho osobné pomery, zdravotný stav, vzdialenosť miesta výkonu trestu a následne rozhodne o mieste a druhu práce, ktorú bude odsúdený vykonávať,“ priblížilo MS. Zdôrazňuje, že celý proces má technicko-administratívny charakter a nijakým spôsobom nezasahuje do podstaty trestu, ktorý už bol zákonne uložený súdom. Probačný a mediačný úradník by mal po novom rozhodovať aj o prerušení a odklade výkonu trestu povinnej práce namiesto predsedu senátu.
Ďalej by sa mohla novelou zákona zrušiť Rada pre probáciu a mediáciu. Predkladateľ tento zámer odôvodňuje tým, že tento poradný systém objektívne nesplnil svoj cieľ. „Postavenie Rady, jej fungovanie a proces bol a naďalej je značne ťažkopádny, pričom nereflektuje požiadavky aplikačnej praxe,“ argumentuje MS. Rada by sa tak mohla nahradiť vytvorením poradných orgánov ad hoc, ktoré by bez potreby zložitého procesného postupu reagovali na potreby aplikačnej praxe. „Zmyslom poradného orgánu ad hoc je, že ide o dočasne alebo špeciálne zriadený orgán ‚na mieru‘, je vytvorený na určitý čas a riešenie konkrétnej úlohy, problému alebo situácie,“ ozrejmil predkladateľ s tým, že vytvorenie týchto orgánov sa v praxi ukázalo ako efektívnejšie a pružnejšie.
Po novom by sa tiež mohla zaviesť definícia probačného a ochranného dohľadu, jeho účel a jeho výkon probačnými a mediačnými úradníkmi. Zaviesť by sa mohol aj nový pojem mediácia v trestnom konaní. „Ide o dobrovoľný proces riešenia konfliktu medzi obvineným a poškodeným. Vo vhodných prípadoch môže byť mediácia vykonaná osobitnou formou za účasti ďalších subjektov alebo komunity,“ spresnilo MS.
Návrh zákona tiež explicitne stanovuje možnosť využitia mediácie aj na prípady zločinov a obzvlášť závažných zločinov v štádiu vykonávacieho trestného konania, ak je to v záujme obete a za dodržania prísnych bezpečnostných a procesných záruk. Cieľom tejto úpravy je posilniť postavenie obete v trestnom konaní a umožniť jej aktívne participovať na riešení následkov trestného činu. Základným princípom navrhovanej úpravy je dobrovoľnosť a informovaný súhlas všetkých strán, pričom osobitný dôraz sa kladie na ochranu obete. Obeti je zaručené právo kedykoľvek svoj súhlas s mediáciou odvolať, čím sa predchádza akémukoľvek nátlaku alebo sekundárnej viktimizácii. Dôležitou podmienkou je aj to, že páchateľ uzná základné skutkové okolnosti prípadu, čím sa zabraňuje zneužitiu mediácie na popieranie viny alebo znižovanie zodpovednosti. „Navrhovaná právna úprava má prispieť k väčšej spokojnosti obetí s priebehom trestného konania, k efektívnejšej resocializácii páchateľov prostredníctvom prijatia zodpovednosti, ako aj k zníženiu recidívy a prevencii ďalšej kriminality,“ doplnilo MS.
Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2026.
Zdroj feed teraz.sk
