Štefánik patrí medzi najvä?šie osobnosti moderných slovenských dejín. Spolu s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom je podpísaný pod Washingtonskou deklaráciou, ktorá viedla k vzniku ?eskoslovenska ako spolo?ného štátu ?echov a Slovákov. Jeho zásluhou sa sformovali aj ?eskoslovenské légie, ktoré boli jedným z rozhodujúcich argumentov pre vznik prvej ?eskoslovenskej republiky (1918 – 1938). Vo Francúzsku mal prepoži?anú hodnos? generála, od roku 2004 je generálom Ozbrojených síl (OS) SR in memoriam.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v obci Košariská v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika. Základné vzdelanie nadobudol v rodnej obci. Už po?as stredoškolských štúdií, ktoré absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši, sa výrazne spolo?ensky angažoval.
V roku 1898 odišiel do Prahy, kde najskôr študoval stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Zárove? pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan. Po slávnostnej promócii 12. októbra 1904 odišiel do Francúzska.
Po pol roku života v Paríži za?al pracova? v observatóriu Meudon ne?aleko francúzskej metropoly. Ako vedec sa venoval spektrálnej analýze slne?ného žiarenia a niektorých hviezd a tiež štúdii infra?erveného spektra. Pozoroval zatmenia Slnka a od roku 1905 sa zú?astnil na viacerých astronomických expedíciách. V rámci svojej vedeckej práce navštívil strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, Spojené štáty i Južnú Ameriku.
Jeho vedeckými vzormi boli astronóm a spisovate? Camille Flammarion (1842 – 1925) a astronóm Jules Janssen (1824 – 1907). Len v roku 1906 uverejnil Štefánik sedem vedeckých prác a valné zhromaždenie Francúzskej astronomickej spolo?nosti mu udelilo Janssenovu cenu.
Postupne však prenikal aj do sveta diplomacie a politiky. Francúzskym ob?anom sa stal v roku 1912 a za jeho úspešnú misiu v Ekvádore, ktorej cie?om bolo získa? pre Francúzsko povolenie na výstavbu telegrafnej siete, udelila Štefánikovi francúzska vláda kríž Rytiera ?estnej légie.
Po?as prvej svetovej vojny bojoval ako vojnový pilot na francúzskom fronte. Sú?asne úzko spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spolo?ného štátu ?echov a Slovákov. Reprezentatívnym orgánom ?esko-slovenského zahrani?ného odboja sa stala ?esko-slovenská národná rada (?SNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži.
Jedným z najdôležitejších cie?ov ?SNR bolo vytvorenie ?eskoslovenského zahrani?ného vojska. V?aka svojmu spolo?enskému vplyvu mal Štefánik na formovaní ?eskoslovenských légií najvä?šiu zásluhu. Na vzniku ?eskoslovenských légií, ktoré boli základom pre ozbrojené zložky budúceho ?eskoslovenského štátu, sa podie?al v rokoch 1916 – 1918. Dekrét o vytvorení ?esko-slovenskej armády vo Francúzsku vydala francúzska vláda 16. decembra 1917. Samostatný ?eskoslovenský štát, respektíve prvá ?eskoslovenská republika (?SR) vznikla 28. októbra 1918.
Minister vojny novovzniknutého štátu generál Štefánik zahynul 4. mája 1919 vo veku nedožitých 39 rokov, ke? sa po dlhých rokoch strávených v zahrani?í vracal z Talianska spä? do vlasti. Jeho dvojplošník Caproni Ca.33 havaroval spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom pri pristávacom manévri ne?aleko Ivanky pri Dunaji.
Milan Rastislav Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo. Mohylu M. R. Štefánika na Bradle, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, postavili pod?a návrhu architekta Dušana Jurkovi?a. V Košariskách sa nachádza aj Múzeum Milana Rastislava Štefánika, ktoré otvorili v roku 1990 v Štefánikovom rodnom dome.
Zdroj feed teraz.sk
