Pár minút po odchode z údolnej stanice sa preplnená pozemná lanovka smerujúca na vrchol ?adovca Kitzsteinhornu (3203 m.n.m.) vznietila. Tragédia sa stala najvä?ším povojnovým neš?astím v Rakúsku. Medzi 155 obe?ami tragického požiaru bolo aj 31 detí. Len 12 ?udí prežilo – zachránil ich Nemec Thorsten Grädler, ktorý TASR poskytol vyjadrenie k 25. výro?ia neš?astia.
Tragédia sa odohrala v de? otvorenia lyžiarskej sezóny. Lanovka bola v prevádzke od roku 1974 a dovtedy bezpe?ne previezla 13 miliónov lyžiarov a turistov. Stanicu opustila o 9.02 hodine. ?as? trasy viedla po povrchu, vä?šina však v tuneli. Po ôsmich minútach jazdy a prekonaní 600 metrov sa za?ala dráma.
Krátko po výjazde z dolnej stanice Kaprun si pasažieri všimli dym zo zadného stanoviš?a obsluhy. Požiar sa rýchlo rozšíril – kvôli teplu prasklo hydraulické potrubie a unikajúci olej explozívne rozšíril už existujúci požiar. Súprava zostala stá? v tuneli. Vä?šina cestujúcich sa pokúsila ujs? smerom hore, ?o sa ukázalo ako osudová chyba. Tunel so sklonom 30 stup?ov fungoval ako komín. Tých, ktorých nezasiahol ohe?, usmrtil dym.
Len 12 ?udí prežilo. Zachránil ich Nemec Thorsten Grädler, dobrovo?ný ?len hasi?ského zboru. Viedol skupinu 11 cestujúcich cez plamene dolu tunelom. Dnes má 61 rokov, žije vo Vilsecku v Bavorsku, kde pôsobí ako zástupca starostu a zárove? pracuje v oblasti bankovníctva a pois?ovníctva.
„Pamätám si to presne, akoby to bolo len v?era. Rozhodnutie uteka? nadol som urobil intuitívne, od brucha. Ke? som vysko?il z lanovky, spadol som pod ?u. Bola tma. Potom som sa rozhodol plazi? dolu tunelom,“ priblížil sa pre TASR Grädler.
Ako ?alej priblížil, až ke? sa tunel rozjasnil od svetla požiaru, uvidel na opa?nej strane schody. Zbadal ?alšieho preživšieho a spolu po schodoch utekali dolu k východu z tunela. „Jedenásty november 2000 nie je pre m?a druhým narodeninovým d?om… je to de? spomienok a clivoty,“ vyznal sa Grädler.
Neš?astie si vyžiadalo obete z ôsmich krajín – 92 Rakúšanov, 37 Nemcov, desa? Japoncov, osem Ameri?anov, štyroch Slovincov, dvoch Holan?anov a po jednej obeti z ?eska a Spojeného krá?ovstva. Najmladší bol šes?ro?ný chlapec. Identifikácia trvala štyri dni. Záchranári priamo z tunela vyviezli 152 tiel, ?alší traja zomreli vo vrcholovej stanici na otravu splodinami.
Pri odstra?ovaní následkov tragédie asistovalo približne tisíc humanitárnych pracovníkov. Pre po?etných príbuzných bolo zriadené krízové centrum, kde dostali psychologickú podporu. Mnohí humanitárni pracovníci následne sami potrebovali odbornú pomoc, aby sa vyrovnali s nepredstavite?nými dojmami z tejto katastrofy.
Okrem obrovského po?tu záchranárov z hasi?ského zboru, ?erveného kríža, krízových interven?ných tímov a polície do Kaprunu pricestovalo aj 700 novinárov. Vrak lanovky sa podarilo z tunela odstráni? až vo februári 2001.
Pod?a znalcov požiar spôsobila porucha ohrieva?a v kabíne obsluhy. Za rozsahom tragédie stál aj nedostatok ?alších bezpe?nostných prvkov. Radiátor, ktorý požiar spôsobil, nebol ur?ený pre dopravné prostriedky, lanovka nemala hasiace prístroje, dvere ani okná nebolo možné otvori?. V tuneli nebol signál mobilnej siete, cestujúci sa tak nemohli spoji? s obsluhou lanovky.
Súdny proces sa za?al v júni 2002 a trval takmer 20 mesiacov. V roku 2004 rakúsky súd zbavil viny všetkých 16 obžalovaných. Aj obnovené konanie proti ôsmim osobám sa skon?ilo ich oslobodením. Mnohí pozostalí prijali oslobodzujúce rozsudky s nedôverou a nemohli pochopi?, ako je možné, že za takúto tragédiu nie je nikto vinný. Pozostalým a preživším bolo priznané odškodné 13,4 milióna eur.
Až desa? rokov po katastrofe sa vedenie Kaprun Glacier Lifts oficiálne ospravedlnilo pozostalým. „S pretrvávajúcim zármutkom a šokom prosíme o odpustenie. Katastrofa sa stala v našej prevádzke a preto za ?u nesieme zodpovednos?. Túto zodpovednos? si uvedomujeme,“ uvádzalo sa v oficiálnom vyhlásení.
Obyvatelia celej oblasti žijú s touto spomienkou už štvr?storo?ie. Ako uviedol pre rakúsku agentúru APA sú?asný starosta Kaprunu Domenik David, katastrofa je „neoddelite?ne spojená s obcou a je stále ve?mi aktuálna.“
„Táto tragédia bola a zostane sú?as?ou histórie Kaprunu. Ne?akané neš?astie v nás dodnes vyvoláva silné emócie, aj ke? už vyrástla nová generácia obyvate?ov Kaprunu,“ povedal pre TASR starosta David.
Ako zdôraznil, pre neho osobne – rovnako ako pre mnohých obyvate?ov mesta aj ?udí za jeho hranicami – je dôležité si v de? výro?ia ucti? pamiatku všetkých hostí aj miestnych, ktorí pri neš?astí zahynuli. „V Kaprune sa vytvorilo povedomie o tom, aké dôležité je dáva? na seba pozor a že ako komunita dokážeme – najmä so zrete?om na našich hostí – zvládnu? výzvy len spolo?ným úsilím,“ dodal pre TASR.
V roku 2004 otvorili pamätné miesto obetiam pri údolnej stanici lanovky. Každoro?ne sa tam v de? výro?ia stretávajú príbuzní obetí, miestni, predstavitelia samosprávy i médiá. Pietu sprevádza ekumenická bohoslužba a ticho údolia ?i stále žiariaci vrchol ?adovca dodávajú spomienke mimoriadne silnú atmosféru.
Grädler je doteraz v kontakte s ?alšími preživšími. „Desiati sme pochádzali z mojej obce. Jeden z nich, žia?, medzi?asom zomrel. Zvyšní dvaja nepochádzali z nášho mesta – boli to Rakúšania – otec s dcérou, s ktorými som, žia?, nikdy nebol v kontakte,“ uviedol pre TASR.
Od tragédie investovali do lanoviek na Kitzsteinhorne viac než 220 miliónov eur. Od roku 2019 premáva z obce Kaprun až na vrchol 12 kilometrov dlhé lanové spojenie – sústava šiestich kabínkových lanoviek, vrátane trojlanovky. Tunel starej pozemnej lanovky je dnes utesnený a vstup je zarastený.
Zdroj feed teraz.sk
