Pár minút po odchode z údolnej stanice sa preplnená pozemná lanovka smerujúca na vrchol ľadovca Kitzsteinhornu (3203 m.n.m.) vznietila. Tragédia sa stala najväčším povojnovým nešťastím v Rakúsku. Medzi 155 obeťami tragického požiaru bolo aj 31 detí. Len 12 ľudí prežilo – zachránil ich Nemec Thorsten Grädler, ktorý TASR poskytol vyjadrenie k 25. výročia nešťastia.
Tragédia sa odohrala v deň otvorenia lyžiarskej sezóny. Lanovka bola v prevádzke od roku 1974 a dovtedy bezpečne previezla 13 miliónov lyžiarov a turistov. Stanicu opustila o 9.02 hodine. Časť trasy viedla po povrchu, väčšina však v tuneli. Po ôsmich minútach jazdy a prekonaní 600 metrov sa začala dráma.
Krátko po výjazde z dolnej stanice Kaprun si pasažieri všimli dym zo zadného stanovišťa obsluhy. Požiar sa rýchlo rozšíril – kvôli teplu prasklo hydraulické potrubie a unikajúci olej explozívne rozšíril už existujúci požiar. Súprava zostala stáť v tuneli. Väčšina cestujúcich sa pokúsila ujsť smerom hore, čo sa ukázalo ako osudová chyba. Tunel so sklonom 30 stupňov fungoval ako komín. Tých, ktorých nezasiahol oheň, usmrtil dym.
Len 12 ľudí prežilo. Zachránil ich Nemec Thorsten Grädler, dobrovoľný člen hasičského zboru. Viedol skupinu 11 cestujúcich cez plamene dolu tunelom. Dnes má 61 rokov, žije vo Vilsecku v Bavorsku, kde pôsobí ako zástupca starostu a zároveň pracuje v oblasti bankovníctva a poisťovníctva.
„Pamätám si to presne, akoby to bolo len včera. Rozhodnutie utekať nadol som urobil intuitívne, od brucha. Keď som vyskočil z lanovky, spadol som pod ňu. Bola tma. Potom som sa rozhodol plaziť dolu tunelom,“ priblížil sa pre TASR Grädler.
Ako ďalej priblížil, až keď sa tunel rozjasnil od svetla požiaru, uvidel na opačnej strane schody. Zbadal ďalšieho preživšieho a spolu po schodoch utekali dolu k východu z tunela. „Jedenásty november 2000 nie je pre mňa druhým narodeninovým dňom… je to deň spomienok a clivoty,“ vyznal sa Grädler.
Nešťastie si vyžiadalo obete z ôsmich krajín – 92 Rakúšanov, 37 Nemcov, desať Japoncov, osem Američanov, štyroch Slovincov, dvoch Holanďanov a po jednej obeti z Česka a Spojeného kráľovstva. Najmladší bol šesťročný chlapec. Identifikácia trvala štyri dni. Záchranári priamo z tunela vyviezli 152 tiel, ďalší traja zomreli vo vrcholovej stanici na otravu splodinami.
Pri odstraňovaní následkov tragédie asistovalo približne tisíc humanitárnych pracovníkov. Pre početných príbuzných bolo zriadené krízové centrum, kde dostali psychologickú podporu. Mnohí humanitárni pracovníci následne sami potrebovali odbornú pomoc, aby sa vyrovnali s nepredstaviteľnými dojmami z tejto katastrofy.
Okrem obrovského počtu záchranárov z hasičského zboru, Červeného kríža, krízových intervenčných tímov a polície do Kaprunu pricestovalo aj 700 novinárov. Vrak lanovky sa podarilo z tunela odstrániť až vo februári 2001.
Podľa znalcov požiar spôsobila porucha ohrievača v kabíne obsluhy. Za rozsahom tragédie stál aj nedostatok ďalších bezpečnostných prvkov. Radiátor, ktorý požiar spôsobil, nebol určený pre dopravné prostriedky, lanovka nemala hasiace prístroje, dvere ani okná nebolo možné otvoriť. V tuneli nebol signál mobilnej siete, cestujúci sa tak nemohli spojiť s obsluhou lanovky.
Súdny proces sa začal v júni 2002 a trval takmer 20 mesiacov. V roku 2004 rakúsky súd zbavil viny všetkých 16 obžalovaných. Aj obnovené konanie proti ôsmim osobám sa skončilo ich oslobodením. Mnohí pozostalí prijali oslobodzujúce rozsudky s nedôverou a nemohli pochopiť, ako je možné, že za takúto tragédiu nie je nikto vinný. Pozostalým a preživším bolo priznané odškodné 13,4 milióna eur.
Až desať rokov po katastrofe sa vedenie Kaprun Glacier Lifts oficiálne ospravedlnilo pozostalým. „S pretrvávajúcim zármutkom a šokom prosíme o odpustenie. Katastrofa sa stala v našej prevádzke a preto za ňu nesieme zodpovednosť. Túto zodpovednosť si uvedomujeme,“ uvádzalo sa v oficiálnom vyhlásení.
Obyvatelia celej oblasti žijú s touto spomienkou už štvrťstoročie. Ako uviedol pre rakúsku agentúru APA súčasný starosta Kaprunu Domenik David, katastrofa je „neoddeliteľne spojená s obcou a je stále veľmi aktuálna.“
„Táto tragédia bola a zostane súčasťou histórie Kaprunu. Nečakané nešťastie v nás dodnes vyvoláva silné emócie, aj keď už vyrástla nová generácia obyvateľov Kaprunu,“ povedal pre TASR starosta David.
Ako zdôraznil, pre neho osobne – rovnako ako pre mnohých obyvateľov mesta aj ľudí za jeho hranicami – je dôležité si v deň výročia uctiť pamiatku všetkých hostí aj miestnych, ktorí pri nešťastí zahynuli. „V Kaprune sa vytvorilo povedomie o tom, aké dôležité je dávať na seba pozor a že ako komunita dokážeme – najmä so zreteľom na našich hostí – zvládnuť výzvy len spoločným úsilím,“ dodal pre TASR.
V roku 2004 otvorili pamätné miesto obetiam pri údolnej stanici lanovky. Každoročne sa tam v deň výročia stretávajú príbuzní obetí, miestni, predstavitelia samosprávy i médiá. Pietu sprevádza ekumenická bohoslužba a ticho údolia či stále žiariaci vrchol ľadovca dodávajú spomienke mimoriadne silnú atmosféru.
Grädler je doteraz v kontakte s ďalšími preživšími. „Desiati sme pochádzali z mojej obce. Jeden z nich, žiaľ, medzičasom zomrel. Zvyšní dvaja nepochádzali z nášho mesta – boli to Rakúšania – otec s dcérou, s ktorými som, žiaľ, nikdy nebol v kontakte,“ uviedol pre TASR.
Od tragédie investovali do lanoviek na Kitzsteinhorne viac než 220 miliónov eur. Od roku 2019 premáva z obce Kaprun až na vrchol 12 kilometrov dlhé lanové spojenie – sústava šiestich kabínkových lanoviek, vrátane trojlanovky. Tunel starej pozemnej lanovky je dnes utesnený a vstup je zarastený.
Zdroj feed teraz.sk
