K tradíciám vojvodinských Slovákov patrí aj to, že sa po?as pôstneho obdobia pred Ve?kou nocou nezabávajú, pre TASR to uviedol farár Ján Vida v cirkevnom zbore Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Bá?skom Petrovci pri Novom Sade. „Druhá ?as? cirkevného roka sa za?ína Popolcovou stredou… Pre našich dolnozemských evanjelikov Slovákov bolo typické, že sa v tomto období nekonali žiadne ?udové veselice, ale predovšetkým sa sústre?ovalo na to duchovné prežívanie… Tiež sa do chrámu chodieva v tmavom až ?iernom obleku… Pre petrovský cirkevný zbor je prízna?né, že aj na Ve?kono?nú nede?u sa do chrámu chodieva v tmavom obleku. A až ke? sa po?uje evanjelium o vzkriesení Ježiša Krista, potom sa chodí v pestrom teda farebnom oble?ení,“ konštatoval.
Zárove? dodal, že v rámci ?udovej tradície sú stále prítomné na Ve?kono?ný pondelok aj oblieva?ky. Pod?a jeho slov sú o?istným rituálom. „Treba si zvláš? všimnú? na Ve?kono?ný pondelok oblieva?ky, ktoré sa zachovali. Na Slovensku vieme, že sú zastúpené aj šiba?ky, u nás sa vlastne ani nepraktizovali. (Oblieva?ky) To je taký o?istný rituál, ke? sa predovšetkým oblievaným diev?atám zabezpe?uje zdravie a veselý život plný radosti,“ priblížil Vida.
Tento zvyk sa zachoval aj v obci Lug pri Novom Sade. Jej obyvate? Janko Kolár si zaspomínal na to, ako oblieva?ky prebiehali v minulosti. „Vo?akedy sme išli oblieva? na svitaní. Boli takí, ?o mali frajerky, ale aj takí, ?o ich nemali… V skupine bolo asi šes? ?i sedem chlapov… Niektorí nás pustili do domu, aby sme obliali dievku a iní nie,“ spresnil Kolár.
Pod?a Zuzany Pavlovej z obce Kysá? pri Novom Sade sa Ve?kej noci tešili predovšetkým mladí. „Diev?ence dostali nové fodrošky (sukne) a chlapci sa rozprávali o tom, ako pôjdu oblieva?. Do Ve?kej noci sa museli všetky šifónky opra?, vyžehli? a celý dom uprata?. Na Zelený štvrtok sa varievalo studenie (huspenina), na Ve?ký piatok sa nejedávalo mastné, varili sa makové rezance s medom a varené vajcia,“ konštatovala pre TASR.
Huspenina sa dodnes na Ve?kú noc pripravuje aj v Lugu. „Treba da? dos? mäsa, aby bolo chutné. Musí tam by? šunka, ale my dávame aj papr?ky… Myslím si, že každá domácnos? v Lugu na Ve?kú noc chystá huspeninu, lebo je to starodávna tradícia… Vari? sa musí najmenej šes? ?i sedem hodín,“ uzavrel Kolár.
Tradície si Slováci vo Vojvodine uchovali aj na Kvetnú nede?u, poslednú pôstnu nede?u, ktorá predchádzala Ve?kej noci. Komunita Slovákov v Starej Pazove pri Belehrade si zachováva zvyk Pani?ky. V nede?u pred Ve?kou nocou do kostola prichádzajú diev?atá a deti v tradi?nom slovenskom kroji a recitujú básne.
Pani?ka je mladé diev?a, oble?ené ako mladá nevesta v slovenskom staropazovskom kroji s partou na hlave. Po službách v kostole pani?ky navštevujú spoluob?anov, vinšujú im k sviatku a spievajú. Oby?ajne ich sprevádzajú dve diev?atá predškolského alebo mladšieho školského veku – jedno tancuje s pani?kou a druhé nesie košík, do ktorého si odkladajú dary od ?udí.
(spravodajca TASR Miroslav Gašpar)
Zdroj feed teraz.sk
