„Šiba?ka ?i oblieva?ka boli dobrovo?né a mali by? príjemným zážitkom. Ak v sú?asnosti budú ?udia tieto zvyky spája? napríklad s otužovaním, je šanca, že prežijú,“ vysvetlila s tým, že už v minulosti sa v niektorých regiónoch Slovenska chodievali diev?atá vo ve?kono?nom období kúpa? do potoka. Pripomenula, že živá, teda te?úca voda, bola symbolom o?isty, zdravia a krásy. Spájalo sa s ?ou celé ve?kono?né obdobie.
„?udia verili, že voda má po?as Ve?kej noci lie?ivý ú?inok. Zárove? sa v tomto období prirodzene otužovali. Diev?atá sa napríklad kúpali v potoku ešte pred východom slnka, kým kohút nezakikiríka,“ dodala. Súviselo to s biblickým príbehom o tom, ako Peter zaprel Ježiša. Pod?a nej bola oblieva?ka pôvodne starým pohanským zvykom, ktorý sa však postupne transformoval a prelínal s kres?anskými zvykmi.
Oblievanie diev?at chlapcami bolo aj vyjadrením náklonnosti. „Ona mu zas vyjadrila sympatie tým, že mu venovala kraslicu. Niekedy mu ich mohla da? napríklad aj 25. Vtedy bolo jasné, že náklonnos? je vzájomná. Na niektorých krasliciach sa dokonca zachovali aj veršíky, ako napríklad ‚?o koho do toho, mám ?a rada a hotovo‘,“ spresnila Mitrová.
?o sa týka šibania, do 20. storo?ia bolo rozšírená prevažne na západnom Slovensku, no postupne sa dostalo aj na východ. „Rast prútika mal akoby prejs? na ženu. Je to starý pohanský zvyk, ktorý symbolizoval mlados? a sviežos?. Ve?kono?né zvyky boli kedysi do ve?kej miery spojené s agrárnymi úkonmi a po?nohospodárskym úspechom. Napríklad gazdiná šibala pastiera a šibal sa aj dobytok, ke? išiel prvýkrát na pašu, pri?om sa šiba? mohlo aj inokedy ako na Ve?kú noc,“ uzavrela etnografka s tým, že niektoré ve?kono?né zvyky môžu po prispôsobení sa modernému spôsobu života na?alej plni? funkciu spolo?enského kontaktu, symbolickej o?isty ?i posil?ovania zdravia v úzkom spojení s prírodou.
Zdroj feed teraz.sk
