Sociológ napríklad očakáva, že tentokrát vo voľbách prepadne výrazne menej hlasov než v roku 2021, čo skomplikuje situáciu stranám súčasnej vládnej koalície. Tá naposledy uspela aj vďaka takmer miliónu prepadnutých hlasov, ktoré voliči dali súčasným mimoparlamentným stranám. Kostelecký pripomenul, že to bolo takmer 20 percent hlasov. „Päťkoalícii, ktorá vznikla po voľbách, to veľmi pomohlo. Mali v podstate šťastie, že to takto skončilo, vôbec to tak nemuselo byť. Stačilo len niekoľko percent, jedno či pol percenta navyše u jednej alebo dvoch strán a nemuseli mať vôbec väčšinu v parlamente,“ podotkol. Dodal, že mimoparlamentné strany sa z toho poučili, vytvorili spojenectvá so silnejšími stranami a je tak pravdepodobné, že sa aspoň niektoré z nich do snemovne teraz dostanú. „Myslím si, že tých prepadnutých hlasov bude oveľa menej a to hrá, samozrejme, proti tým stranám, ktoré teraz vládnu,“ zdôraznil.
V Česku sa pri voľbách do Poslaneckej snemovne volí v 14 rôznych volebných obvodoch zhodných s územiami krajov. V každom kraji strana zostavuje kandidátku pre daný volebný obvod. Takýto systém podľa Kosteleckého posilňuje regionálne reprezentácie politických strán a hnutí a celoštátna politika tak nemôže byť úplne „pragocentrická“. „To, že sa volí v každom kraji zvlášť, posilňuje krajské organizácie strán, ony sú potom silnejšie. To je výhoda aj nevýhoda zároveň. Výhoda je to v tom, že každý kraj má zaistenú nejakú reprezentáciu. Máme štyri veľké kraje, ktoré majú nad milión obyvateľov – Prahu, Stredočeský, Juhomoravský a Moravskosliezsky kraj. V nich sa rozdeľuje dokopy asi 90 z 200 mandátov. A stále majú aj menšie kraje isté, že budú mať svoje zastúpenie,“ vysvetlil.
Za nevýhodu považuje to, že niekedy podľa neho dochádza k „čudným obchodom“ medzi krajskými organizáciami. „Myslím si, že sa s tým trochu aj počíta, že niektoré strany úmyselne v mimopražských regiónoch pracujú s tým, že sa snažia poštvať miestnych voličov proti Prahe,“ priblížil sociológ a dodal, že s tým začal exprezident Miloš Zeman. Ďalším špecifikom podľa Kosteleckého je, že strany môžu kampaň prispôsobiť danému regiónu a v každom kraji hovoriť trochu niečo iné. Rolu to hrá aj pri zostavovaní kandidátok. V prípade Prahy, kde je najviac ľudí s vysokoškolským vzdelaním v ČR, je napríklad pre voličov – ak príde na hnutie ANO – oveľa prijateľnejší docent Karel Havlíček než Andrej Babiš, podotkol.
„Tie strany sa to postupne učia a posielajú svojich najznámejších a silných ľudí do krajov, ktoré sú veľké a kde je zároveň nejaká šanca, že ten človek môže uspieť. Andrej Babiš nemá nič spoločné so severnou Moravou, ale má tam určite väčšiu podporu než v stredných Čechách (kde žije – pozn. TASR), tak ide tam, lebo tam určite získa viac,“ myslí si sociológ. Dodal však, že tento systém nemá zas až tak výrazný vplyv na výsledky a ak by sa v ČR volilo ako napríklad na Slovensku, kde je jeden volebný obvod, skončilo by to dosť podobne.
V sociologickom ústave AV ČR pravidelne okrem iného skúmajú geografické vzorce správania voličov. Podľa Kosteleckého ide o jednu z mála vecí, ktorá je v českej politike stabilná. Ľavicové strany vo všeobecnosti viac bodujú v Moravskosliezskom, Úsťanskom a Karlovarskom kraji. „Sú to v podstate kraje, ktoré sú v priemere o niečo chudobnejšie, je tam vyššia nezamestnanosť, ekonomické problémy, menej ľudí s vysokým vzdelaním, viac ľudí s nízkym vzdelaním, viac ľudí v exekúciách a podobne,“ spresnil. Naopak, v Prahe, časti Stredočeského kraja, ktorý ju obklopuje, a v Brne majú najväčší úspech pravicové a liberálne strany. Konzervatívnejšími regiónmi sú podľa jeho slov južná Morava, Zlínsky kraj a do určitej miery aj východné a južné Čechy.
„Neočakávam, že by sa stalo niečo zvláštne. Je to až trošku nuda. My po každých voľbách urobíme volebné mapy a porovnáme ich s tými predchádzajúcimi a ony sú vlastne stále rovnaké alebo veľmi podobné,“ podotkol. Je možné, že niektorá strana niekde získa o niečo viac hlasov, iná o niečo menej, ale to, že napríklad ľudovci (KDU-ČSL) mávajú na Morave dvakrát viac hlasov než v stredných Čechách, je podľa neho stále rovnaké.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
