Národný deň albumu (National Album Day) vznikol v roku 2018 ako spoločná iniciatíva britského hudobného priemyslu a BBC. Termín prvého ročníka sa spojil so 70. výročím vzniku hudobného albumu ako formátu – sviatku „dlhohrajúceho“ produktu, demonštrujúceho lásku Britov k albumom – či už ide o nové nahrávky alebo klasiky a bez ohľadu na žáner.
Svojrázny sviatok nadväzuje na Medzinárodný deň (magnetofónových) kaziet. Táto iniciatíva vznikla v roku 2013 a vzdáva hold dávnemu hudobnému nosiču. Inšpirovala sa sviatkom hudobných obchodov – Record Store Day. Po rokoch sa oprašuje nostalgia za kazetami, ale v tomto prípade tiež nejde o zisk z hudby, ale o oslavu samotného média.
Národný deň albumu ide ešte ďalej, vzdáva poctu aj výtvarnému spracovaniu obalov albumov (cover art), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou každej produkcie a často sa stávajú symbolom svojej éry. Podľa odhadov British Phonographic Industry (BPI), reprezentujúcej záujmy hudobného priemyslu, sa od uvedenia tohto formátu v roku 1948 predalo viac ako 5 miliárd albumov len vo Veľkej Británii.
V predchádzajúcom období mal tento sviatok ako témy napríklad 90. roky, ženy v hudbe, či debutové albumy, vlani rýdzo britské skupiny. Tento ročník je venovaný úplne jednoznačnému heslu – rock. Samozrejme v širších kontextoch, lebo tento žáner je v konkurencii a tiež vo vplyve elektronickej muziky čoraz pestrejší.
Vzťahu Britov k hudbe a jej vydavateľským tradíciám demonštruje éra, v ktorej Národný deň albumu vznikol. Streamovacie služby boli v plnom rozkvete, napriek tomu väčšina umelcov naďalej vydáva rôzne albumové koncepty radšej ako samostatné skladby. V hre sú stále aj EP, čoraz častejšie sa presadzujú rôzne remixové verzie.
Momentálne na väčšine frontov, teda aj masovým vydávaním rôznych albumov, jasne dominuje Taylor Swift, lenže v jej prípade ide o sofistikovaný biznis. Číry a významný príklad súčasného hlbšieho umeleckého prístupu sú The Cure, ktorí vlani v novembri po 16 rokoch vydali radový album. Nehitový, melancholický, kompozične i aranžérsky vypracovaný sa nečakane dostal na špicu predajnosti v UK, v americkom rebríčku to tiež trochu senzačne dotiahol na 4. miesto. Fanúšikovia sa nevedeli po dlhej pauze tejto hudby nabažiť a veľmi dobre sa tak od júna predáva aj remixový album s celkovo 24 verziami o dĺžke vyše 122 minút.
Všeobecne je zrejmé, že v Británii je najobľúbenejší pôvodný (radový) album všetkých čias Sgt. Pepper´s Lonely Hearts Club Band. The Beatles vyťažili v predaji 18x platinum (takmer 5,5 kópií). Seržant Pepper z roku 1967 je aj podľa BBC najlepší album histórie, pred Joshua Tree (1987) od U2 a Definitely Maybe (1994) od Oasis. Renomovaný špecializovaný britský magazín NME od Beatles forsíruje Revolver (1966), ale až po The Queen Is Dead (1986) z dielne The Smiths, tretí je David Bowie s platňou Hunky Dory (1971).
Uznávaná hudobná rubrika Guardianu označuje „50 albumov, ktoré zmenili hudbu“ a tam je opäť v popredí Seržant Pepper, pred Trans-Europe Express (1977) od nemeckého elektronického projektu Kraftwerk, avšak v závese americkej partie okolo Lou Reeda a Johna Calea. Podľa britského periodika najviac zmenil tvár modernej hudby album The Velvet Underground and Nico z roku 1967. Zapadá to do línie uctievania cover artu, keďže známy obal s nakresleným banánom a podpisom je dielo koo-producenta albumu Andyho Warhola, slávneho vizuálneho umelca so slovenskými koreňmi.
Zdroj feed teraz.sk
