Prezident sa bude v Togu voliť na jedno funkčné obdobie, ktorého dĺžka bude šesť rokov. Aktuálne môže v krajine prezident zastávať úrad najviac dve päťročné funkčné obdobia. Už to však nebude priama voľba, po novom bude prezidenta voliť zákonodarný zbor Toga, čiže Národné zhromaždenie. Hlava štátu tiež príde o mnohé právomoci.
Reálnu vládu v krajine prevezme osoba zvolená do novo ustanovenej funkcie predsedu rady ministrov. Má sa ním stať „líder strany alebo líder väčšinovej koalície strán po parlamentných voľbách“, uvádza sa v ústave. Vo funkcii bude šesť rokov.
„Predseda rady ministrov sa tiež stáva čelným predstaviteľom zastupujúcim Togo v zahraničí,“ dodal Tchitchao Tchalim z komisie o ústavných zákonoch, legislatíve a všeobecnej administratíve.
Zmenu ústavy navrhla skupina poslancov väčšinou z vládnucej strany Únia pre republiku (UNIR) a Národné zhromaždenie ju prijalo takmer jednohlasne. Ešte však nie je jasné, kedy vstúpi do platnosti.
Nové znenie ústavy prichádza krátko pred najbližšími voľbami do Národného zhromaždenia, ktoré sa budú v Togu konať 20. apríla súčasne s komunálnymi voľbami.
V roku 2019 zákonodarný zbor v krajine prepracoval ústavu tak, aby umožnila prezidentovi najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Nie však retrospektívne, čo znamenalo, že prezident Faure Gnassingbé dostal možnosť kandidovať v nasledujúcich dvoje voľbách. Gnassingbé sa dostal k moci v roku 2005 po smrti svojho otca, generála Gnassingbého Eyadému, ktorý sa zmocnil krajiny štátnym prevratom pred viac než 50 rokmi.
Zdroj feed teraz.sk
