Nie je toho až tak málo, čo by sa nás v dnešnom osudovo poprepájanom svete protichodných záujmov, nárokov, sporov a kontroverzií nemalo týkať a do čoho by sme nemali strkať svoj malý stredoeurópsky nos.
Tak napríklad nás sa absolútne netýkajú spory v britskej kráľovskej rodine medzi kráľom Karolom a jeho synom Harrym. Aj keď nás o tom spore naše médiá neustále informujú, nás do toho vôbec nič. „Vydedený“ princ Harry si žije šťastne s manželkou a rodinou v Amerike a jeho vzťahy s otcom sú na nule. Podľa kráľa je Harry hanbou celého kráľovstva. Videné našou, v tomto prípade skôr mojou, optikou, akosi prirýchlo britský vladár zabudol, že tou vskutku svetovou hanbou bol predovšetkým on a jeho katastrofálne manželstvo s princeznou Dianou. Kráľ dal krátko po sobáši s pôvabnou a múdrou Dianou celkom nepochopiteľne záletnícku prednosť totálne necharizmatickej Kamile, čo napokon priamo či nepriamo viedlo až k tragickej smrti Diany. Ak majú Briti krátku pamäť a zabudli na to, je to len a len ich vec a nás do toho lautr nič.
Ďalšou vecou, do ktorej nás je nič, sú nekonečné spory a ťahanice Japonska a Ruska o štyri kurilské ostrovy na severe. Čo my s tým máme? Nič, to nie je naša vec a celkom správne sa do toho nemontujeme. Okrem toho Japonsko, ktoré s hanbou prehralo druhú svetovú vojnu a roztopašní Američania im tam napokon kydli na hlavu dve atómové bomby, aby ich priviedli k rozumu, si robí nenáležité ostrovné nároky aj na ostrovy, ovládané Južnou Kóreou a Čínou. Milí zlatí, ťahali ste to s Hitlerom a bolo to nakoniec Rusko, ktoré tú druhú svetovú vojnu vyhralo, tak sa s tým v Tokiu zmierte a buďte radi, že ste vôbec radi.
Nič nás podľa mňa nie je ani do zúfalej nemeckej nemohúcnosti a neschopnosti riadiť svoj štát a svoj osud suverénne bez vplyvu USA. Priam až samovražedne si najprv zatvorili svoje funkčné a výkonné jadrové elektrárne a potom sa nezmohli ani na slovko protestu a odporu voči tomu, že im Američania spolu so Zelenským vyhodili do povetria dva podmorské plynovody z Ruska, len tak z dlhej chvíle, a submisívny Berlín ani nepípol a tvári sa dodnes, že sa vlastne nič hrozného nestalo. Elektrinu si tam vyrábajú z veterných turbín a slnečných panelov, tak ich nechajme sa s tým trápiť a my si robme veci po našom. Nič nás vlastne nie je ani do toho, že si Nemci sprznili svoj vlastný štát na nepoznanie keď otvorili brány dokorán obrovským vlnám imigrantov a vítali ich tam s nadšením ako nejakých spasiteľov. Aj v tom majú samozrejme prsty Američania, ako inak. V Nemecku sa ani lístok nepohne bez transatlantického vetríka z USA. Výsledkom je strata tradičnej národnej identity, ktorú nedávno dobre okomentoval nielen Viktor Orbán, ale potvrdil ju aj známy nemecký futbalista, ktorý sa domov nechce vrátiť ani za svet lebo by sa tam bál púšťať deti na ulicu. Úprimnú sústrasť Nemecko.
Nás sa netýka podľa mňa ani problém Cypru a jeho rozdelenie lebo sa tam hádajú s Tureckom o ten vyprahnutý ostrov, pohodený len tak ležérne do Stredozemného mora neďaleko brehov Izraela. Čo nás do toho? Máme tam svoju vojenskú jednotku v rámci mierových síl, ale keby tam naši neboli, tak by sa nič hrozného nestalo. Aspoň si tam naši chlapci a dievčatá v uniformách dobre zarobia. Mne osobne bol za mojej mladosti a detstva sympatický ich prezident, arcibiskup Makários. Ten nadchýnal aj moju zbožnú starú mamu, narodenú v devätnástom storočí, ktorá by nebola dbala ak by v každej krajine sveta vládol nejaký arcibiskup. Moja stará mama bola múdra žena.
Našou vecou nie je ani odveký poľský problém s legálnosťou alebo nelegálnosťou umelého prerušenia tehotenstva. Je to ich vnútorná vec a ak tam nechcú mať umelé potraty, tak nech radšej bez rozmyslu nesúložia hore dolu s hoc kým a nech sa držia kresťanskej náuky o sile a význame pevnej katolíckej rodiny. U nás na Slovensku sa súloží bez svetonázorových obmedzení a umelo sa prerušujú tehotenstvá „jedna radosť“. Veď aj preto nás je čoraz menej a čo je najhoršie, podľa odborníkov je naša progresívna a liberálna mládež tak lenivá a unavená, že už ani sexovať sa jej nechce.
Zdroj telegram
