-5.2 C
Kosice
streda, 7 januára, 2026
HomeEkonomikaTlak narastá vplyvom konsolidačných opatrení a rozpočtu

Tlak narastá vplyvom konsolidačných opatrení a rozpočtu

Bratislava 15. októbra (TASR) – Zástupcovia viac ako 100 miest a obcí z regionálnych združení z celého Slovenska sa na spolo?nom rokovaní Rady Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) zhodli, že tlak v území rastie v dôsledku vládnych konsolida?ných opatrení a návrhu rozpo?tu verejnej správy na rok 2026. Uviedol to predseda ZMOS Jozef Božik.

Mestá a obce pod?a neho otvorene vyjadrili nespokojnos? s konsolida?nými opatreniami vlády a návrhom rozpo?tu verejnej správy na budúci rok, ktoré ZMOS odmietol a ktoré pod?a nich priamo zasahujú do fungovania územnej samosprávy a ohrozujú stabilitu miestnych verejných služieb.

Prítomní zástupcovia obcí a miest pod?a Božika upozornili, že samosprávy dnes vykonávajú množstvo úloh v mnohých oblastiach, ktoré by štát sám nezvládol, od školstva a sociálnych služieb až po kultúru, šport ?i bezpe?nos?. Napriek tomu im vláda pridáva nové povinnosti bez adekvátneho finan?ného zabezpe?enia. Tento trend ozna?ili za neúnosný a neudržate?ný.

V dôsledku prijatých vládnych rozhodnutí prichádzajú pod?a neho samosprávy už dnes o približne 291 miliónov eur, a to v súvislosti so znížením podielových daní, fiškálnymi presunmi a nekompenzovanými výdavkami. Konsolidácia vlády znamenala zníženie podielu samospráv na dani z príjmov fyzických osôb z pôvodných 56 % na 55,1 % a následne na 53 %, ?o predstavuje výpadok vo výške 145 miliónov eur ro?ne.

Zástupcovia samospráv pod?a Božika upozornili, že obce pritom financujú mnohé výdavky, ktoré patria štátu. Len v roku 2025 museli, pod?a prepo?tov ZMOS, samosprávy dopláca? približne 590 miliónov eur na opatrenia štátu, a to na zvýšenie platov u?ite?ov, lekárov, zdravotných sestier, na rodinné bonusy a energetickú pomoc. Z týchto prostriedkov však štát v plnej miere nekompenzoval samosprávam ni? s výnimkou výdavkov na mzdy v regionálnom školstve a odmeny v zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stup?a na rok 2025, ku ktorým sa štát legislatívne zaviazal.

Na rokovaní sa pod?a neho otvorila aj otázka ústavného zákona o rozpo?tovej zodpovednosti, známeho ako zákon o dlhovej brzde. Predstavitelia samospráv ozna?ili sú?asné nastavenie zákona za neprimerane tvrdé vo?i územnej samospráve, ke?že jej podiel na verejnom dlhu predstavuje len 1,14 %.

Na rokovaní odznelo, že atmosféra v území je napätá a tlak na samosprávy rastie. Viacerí starostovia a primátori poukázali na to, že vláda namiesto riešenia reálnych finan?ných problémov obcí vytvára zástupné témy, ktoré len zvyšujú napätie a polarizujú spolo?nos?. Upozornili, že mestá a obce už dnes narážajú na hranicu svojich možností.

Dodal, že diskusia sa dotkla aj zhoršujúcej sa bezpe?nostnej situácie v mestách a obciach. Prítomní predstavitelia poukázali na nedostatok štátnych policajtov v teréne, ?o núti samosprávy suplova? ich ?innos? prostredníctvom obecných a mestských polícií.

Zdroj feed teraz.sk

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments