-6.7 C
Kosice
nedeľa, 11 januára, 2026
HomeNezaradenéTisícky bosnianskych Srbov protestovali proti možnej rezolúcii OSN

Tisícky bosnianskych Srbov protestovali proti možnej rezolúcii OSN

Banja Luka 18. apríla (TASR) – Tisícky bosnianskych Srbov protestovali vo štvrtok v meste Banja Luka proti potenciálnej rezolúcii OSN, ktorou by sa 11. júl vyhlásil za medzinárodný de? pamiatky obetí genocídy v Srebrenici. TASR informuje pod?a agentúry AFP.

Banja Luka je hlavným mestom srbskej entity v Bosne a Hercegovine – Republiky srbskej (SR). Tisícky demonštrantov tu vyšli do ulíc na výzvy tamojšieho lídra Milorada Dodika.

Bosnianskosrbské jednotky obsadili mesto Srebrenica – v tom ?ase enklávu pod ochranou OSN – 11. júla 1995, nieko?ko mesiacov pred tým, než sa skon?ila medzietnická ob?ianska vojna v Bosne. V nasledujúcich d?och zabili približne 8000 moslimských mužov a chlapcov z tohto východobosnianskeho mesta, uvádza AFP.

Ostatky vä?šiny obetí neskôr objavili v masových hroboch na východe Bosny, kde ich páchatelia presunuli z pôvodných miest s cie?om zakry? zlo?in. Na základe medzinárodného práva sa udalosti v Srebrenici ozna?ujú za genocídu.

Na základe mierovej dohody z Daytonu, ktorou sa skon?ila vojna, zostala Bosna rozdelená na dve poloautonómne ?asti – moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiku srbskú (RS). Dodik, ktorý je zárove? prezidentom RS, však požaduje vä?šiu autonómiu.

Pod?a návrhu rezolúcie OSN pripravenej Nemeckom a Rwandou by sa od budúceho roka, ktorý je zárove? 30. výro?ím srebrenickej masakry, stal 11. júl „Medzinárodným pamätným d?om genocídy v Srebrenici“.

Dodik ozna?il takúto rezolúciu za neprijate?nú. „?utujem každú obe?,“ vyhlásil, avšak dodal, že tvrdenia, pod?a ktorých za sedem dní prišlo o život 8000 ?udí, sú klamstvom.

V roku 2007 Dodik, ktorý bol koncom 90. rokov ob?úbencom Západu, ozna?il udalosti v Srebrenici za genocídu. O desa?ro?ie neskôr za?al tvrdi?, že v Srebrenici ku genocíde nedošlo, pripomína AFP.

Dodik je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a pravidelne prejavuje úctu niekdajšiemu bosnianskosrbskému vojnovému lídrovi Radovanovi Karadži?ovi a jeho vojenskému velite?ovi Ratkovi Mladi?ovi. Obaja boli Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) odsúdení na doživotné väzenie za vojnové zlo?iny po?as ob?ianskej vojny v Bosne (1992 – 95), predovšetkým za ich rolu na udalostiach v Srebrenici.

Zdroj feed teraz.sk

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments