Pred budovou parlamentu za prítomnosti policajtov tisíce ľudí skandovali „Zradca Nikol“. Demonštrácia sa konala krátko po tom, čo arcibiskup Bagrat Galstanjan, ktorý v tomto roku viedol protivládne protesty, prisľúbil ich obnovenie. Dodal, že protesty zaručia odchod premiéra.
Galstanjan obvinil Pašinjana z toho, že zbytočne postúpil niektoré územia Azerbajdžanu.
„Náš zápas potrvá dovtedy, kým bude zlo pri moci v Arménsku,“ povedal davu. „Žiadam všetky politické sily, aby sa k nám pridali, pretože nás čakajú nové katastrofy, nové straty,“ dodal Galstanjan.
Protestujúci sa od budovy parlamentu presunuli k budove arménskeho verejnoprávneho vysielateľa a požadovali živé vysielanie.
Arménsky minister vnútra vo vyhlásení uviedol, že ak sa protestujúci pokúsia dostať do budovy vysielateľa, zasiahne proti ním silou.
Arménsko v máji vrátilo Azerbajdžanu štyri pohraničné dediny, ktoré zabralo pred zhruba 30 rokmi. Pašinjan popustenie území obhajoval ako krok zameraný na zabezpečenie mieru s Baku.
Arménsko a Azerbajdžan viedli začiatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.
Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu v septembri 2023, keď jeho sily uskutočnili bleskovú ofenzívu. Po jej skončení ušlo z Karabachu do Arménska približne 100.000 etnických Arménov, čo predstavuje viac než 80 percent z dovtedajšieho tamojšieho arménskeho obyvateľstva.
Obe strany tvrdia, že komplexná mierová dohoda, ktorá by ukončila dlhoročné nepriateľstvo, je na dosah. Zatiaľ sa však v rozhovoroch nepodarilo dosiahnuť prelom, píše AFP.
Zdroj feed teraz.sk
