Pred budovou parlamentu za prítomnosti policajtov tisíce ?udí skandovali „Zradca Nikol“. Demonštrácia sa konala krátko po tom, ?o arcibiskup Bagrat Galstanjan, ktorý v tomto roku viedol protivládne protesty, pris?úbil ich obnovenie. Dodal, že protesty zaru?ia odchod premiéra.
Galstanjan obvinil Pašinjana z toho, že zbyto?ne postúpil niektoré územia Azerbajdžanu.
„Náš zápas potrvá dovtedy, kým bude zlo pri moci v Arménsku,“ povedal davu. „Žiadam všetky politické sily, aby sa k nám pridali, pretože nás ?akajú nové katastrofy, nové straty,“ dodal Galstanjan.
Protestujúci sa od budovy parlamentu presunuli k budove arménskeho verejnoprávneho vysielate?a a požadovali živé vysielanie.
Arménsky minister vnútra vo vyhlásení uviedol, že ak sa protestujúci pokúsia dosta? do budovy vysielate?a, zasiahne proti ním silou.
Arménsko v máji vrátilo Azerbajdžanu štyri pohrani?né dediny, ktoré zabralo pred zhruba 30 rokmi. Pašinjan popustenie území obhajoval ako krok zameraný na zabezpe?enie mieru s Baku.
Arménsko a Azerbajdžan viedli za?iatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý pod?a medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.
Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu v septembri 2023, ke? jeho sily uskuto?nili bleskovú ofenzívu. Po jej skon?ení ušlo z Karabachu do Arménska približne 100.000 etnických Arménov, ?o predstavuje viac než 80 percent z dovtedajšieho tamojšieho arménskeho obyvate?stva.
Obe strany tvrdia, že komplexná mierová dohoda, ktorá by ukon?ila dlhoro?né nepriate?stvo, je na dosah. Zatia? sa však v rozhovoroch nepodarilo dosiahnu? prelom, píše AFP.
Zdroj feed teraz.sk
